Ako polievať črepníkové kvety, aby dobre rástli

Obsah:

Anonim

Zdá sa, že zalievanie kvetov nie je žiadna filozofia. Ukazuje sa však, že môžete urobiť veľa chýb a poškodiť rastliny. Poradíme, ako sa tomu vyhnúť.

Ako často polievať kvety?

Toto je zásadná otázka a odpoveď na ňu je dosť zvrátená - tak, ako to má žáner rád. Je to jedna zo základných informácií, ktoré by sme o danej rastline mali nájsť.

Všeobecne platí, že rastliny s hrubými stonkami a listami, ktoré zadržiavajú vodu, potrebujú najmenej vody. Toto sa volá sukulenty. V ich prípade je príliš veľa vody nebezpečnejšie ako málo. K sukulentom patrí okrem iného kaktusy, ale aj rôzne crassos, kalanchoe a spurgeons.

Na druhej strane rastliny s veľkými listami (veľká odparovacia plocha) majú najväčší dopyt po vode a rastliny s malými listami stredný dopyt.

Pamätajte si, že každý hrniec musí mať otvor, ktorý umožňuje odtekanie vody, a na dne vrstvu drenáže (môžeme tam nasypať kamienky, hrubý štrk, keramzit). Voda nemôže v kvetináči „stáť“, pretože rastlina bude hniť (takéto podmienky znesie iba papyrus).

Zalievanie kvetov v lete aj v zime

Väčšinu kvetov treba polievať častejšie na jar a v lete. A nejde len o teploty, ale aj o to, že je to obdobie najintenzívnejšieho vývoja rastlín. V tejto dobe tiež stojí za to hnojiť kvety v kvetináči. V zime mnoho rastlín prechádza obdobím pokoja a ich potreba vody výrazne klesá, preto by sme ich mali polievať menej často ako počas vegetačného obdobia.

Najlepšie je polievať kvety ráno alebo večer - najmä ak sú kvetináče na parapete.

Vodu striedmo, striedmo a výdatne - ako?

V popisoch požiadaviek na rastliny často nachádzame informácie, že zalievanie by malo byť striedme, výdatné alebo mierne. Rozdiel môžete samozrejme cítiť intuitívne, ale stojí za to vedieť, čo tým myslíte:

  • skromná zálievka - znamená, že medzi zalievaním a zalievaním musíte nechať pôdu úplne vyschnúť - aby sa uvoľnila. Používa sa zriedka a najčastejšie počas vegetačného pokoja (hlavne v zime);
  • mierne zalievanie - v tomto prípade nechajte hornú vrstvu pôdy v kvetináči mierne vyschnúť (je ľahké ju skontrolovať prstom);
  • hojné zalievanie - aby bola pôda neustále viditeľne vlhká, ale nie mokrá;
  • zalievanie veľmi hojné - krajina musí byť neustále mokrá. Toto je tiež pomerne vzácne odporúčanie - takto sa polievajú bahenné a bažinaté rastliny.

Lepšie je polievať častejšie, ale menej často …

Pamätajte si, že je lepšie zalievať rastliny menej často, ale hojnejšie ako často, ale v malých množstvách.

Pozorujme aj svoje kvety - potreba vody a rýchlosť schnutia pôdy závisí od podmienok v byte, ako je teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj od typu substrátu, veľkosti kvetináča a rastliny. sám.

Stojí za to vedieť, že žltnutie a padajúce listy nie sú nevyhnutne znakom sucha, ale aj záplav (tu navrhujeme, ako v takýchto situáciách zachrániť kvety). Stojatá voda v stojane by nám mala dať aj podnet na zamyslenie.

Mali by sme tiež pamätať na pravidelné zalievanie kvetov. Zvlášť ak majú kvitnúť - pri presychaní rastlín, ktoré majú puky, hrozí, že ich vyhodia a nekvitnú.

Našťastie existujú kvety, ktoré nečakané obdobia sucha zvládnu celkom dobre. Patrí medzi ne užitočné aloe, krásne kvitnúca clivia a úplnými extrémistami sú ruže z Jericha, ktoré musia zaschnúť, aby sa mohli opäť rozvíjať.

Akú vodu polievať kvety

Najbežnejšou zálievkou kvetov je voda z vodovodu. Napriek tomu, že je voda z vodovodu skutočne dobrá, nezabudnite, že je ošetrená zlúčeninami chlóru. Preto by sme mali použiť na zalievanie iba rozpadnutá voda. Stačí ho naliať do kanvy alebo fľaše a nechať jeden alebo dva dni alebo dlhšie (najlepšie je naplniť nádobu bezprostredne po zalievaní a voda bude stáť až do ďalšieho zalievania).

Niekedy sa odporúča aj použitie prevarená voda. Je to odôvodnené najmä vtedy, keď máme veľmi tvrdú vodu (t. J. Bohatú na vápnik) a chceme pestovať kvety, ktoré majú radi kyslú pôdu (t. J. Chudobnú na vápnik). Patrí k nim drvivá väčšina rastlín v črepníkoch. Tvrdá voda môže v hrnci vytvárať aj nevzhľadný bielo-žltý sediment.

Na postrek rastlín by ste mali použiť aj prevarenú vodu, inak sa na ich listoch objavia biele škvrny. Výnimkou je, keď máme mäkkú vodu. Potom stačí použiť stand-away. Pamätajte však, že nie všetky rastliny majú radi kropenie. Najmä to netolerujú tí, ktorých listy sú pokryté chĺpkami (rezačka).

Dažďová voda je pre kvety najpriaznivejšia. Ak teda žijeme v menej znečistenej oblasti a máme možnosť zachytávať dažďovú vodu, oplatí sa ju využiť na polievanie (aj záhradných rastlín).

Voda, ktorou rastliny polievame, by mala mať izbovú teplotu.