Horúce letné popoludnia a teplé večery často spríjemňuje charakteristické „tikanie“. Môžete ich počuť na lúkach, ale aj v záhradách a niekedy aj na mestských trávnikoch. Hmyz, ktorý vydáva tieto zvuky, sa volá rôzne – kobylky, kobylky alebo cvrčky. Tieto názvy často používame zameniteľne. V skutočnosti však máme dočinenia s rôznymi druhmi hmyzu, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj životným štýlom a stravovaním. Spoločné majú to, že všetky vydávajú dosť hlasné a charakteristické zvuky. Pozrieme sa na ne bližšie.
Ako vyzerajú kobylky
Kobylky majú niekoľko druhov. Najznámejšie a najrozšírenejšie sú kobylka zelená (Tettigonia viridissima) a kobylka spevavá (Tettigonia cantans). Kobylka zelená sa vyznačuje svojou veľkosťou. Dorastá do dĺžky až 40 mm a vďaka krídlam vyčnievajúcim za brucho sa zdá byť ešte väčší. Stojí za to vedieť, že samice sú väčšie ako samce a z konca brucha takzvane vyčnievajú. vajconosič. Môže byť spojený s tŕňom alebo žihadlom, ale je to orgán na kladenie vajíčok do zeme.
Kobylky majú silné, svalnaté zadné nohy, ktoré z nich robia skvelých skokanov. Ale vedia aj lietať, a preto občas „vojdú“ navštíviť aj byty nachádzajúce sa na vyšších poschodiach. Charakteristickým znakom kobyliek sú dlhé antény, ktoré môžu byť dlhšie ako celé telo. Majú tiež pomerne veľké hlavy, ktoré sa dajú spájať s koňom, odtiaľ ich meno.
licencia CC BY-SA 4.0
Kobylka spievajúca je o niečo menšia ako kobylka zelená (dĺžka do 30-35 mm), má oveľa kratšie krídla a zle lieta. Rád však vystupuje v mestách. Vydáva tiež hlasné a príjemné zvuky.
Charakteristickým znakom oboch týchto kobyliek je intenzívna, jasne zelená farba (staršie jedince môžu byť žltkasté). Existuje však niekoľko ďalších druhov kobyliek (napr. kobylka bielostrakatá, kobylka sivá), ktoré sa od vyššie uvedeného popisu vymykajú – sú hnedasté alebo sivasté a sú aj menších rozmerov. Majú však charakteristické veľmi dlhé tykadlá.
Kobylky sa najradšej zdržiavajú vo vysokých trávach a húštinách, niektoré druhy žijú aj v lesoch.
Čo jedia kobylky?
" A kobylka zelená a kobylka spievajúca sú dravce, hoci občas siahnu aj po rastlinnej potrave. Loví najmä menší hmyz (vrátane kobyliek) a pavúkovce.Na predných nohách majú háčiky, ktorými držia korisť. Majú tiež silné čeľuste – dokážu prehryznúť aj našu kožu. Samozrejme, útoku kobylky sa báť nemusíme, no ak ju vezmeme do rúk, môže nás bolestivo pohrýzť. Ak kobylka spadne do domu alebo bytu, je najlepšie ju chytiť do pohára a pod., prikryť listom papiera a vyniesť von. To isté robíme aj s ďalšími takými hosťami."
Tu môžete počuť zvuky zelenej kobylky (Baudewijn Odé, wikimedia.commons CC BY-SA 4.0)
Je potrebné pripomenúť, že v ponuke kobyliek sú aj záhradní škodcovia, ako sú vošky, húsenice a larvy, takže tento hmyz pomáha udržiavať biologickú rovnováhu a je užitočný.
Čo sú to kobylky
Kobylky je hovorový výraz. Najčastejšie ide o niekoľko druhov hmyzu z čeľade Chorthippus, ako je kôň obyčajný, kôň teplomilný, kôň fúzatý a niekoľko ďalších. Zvyčajne sa vyskytujú v suchých a teplých trávnatých oblastiach.
Niekedy sú tu zaradené aj iné druhy, ako napríklad hrdličky (Stenobothrus) a chochlačky (Omocestus na rozdiel od iných „koníčkov“ uprednostňujú vlhké stanovištia).
Tu si môžete vypočuť obyčajného morského koníka(Gilles San Martin, wikimedia.commons CC BY-SA 3.0)
Kobylka a kobylka
" Kobylky sú vo všeobecnosti podobné kobylkám. Sú však oveľa menšie a menšie ako oni – bežné kone dorastajú do 1,5 cm (samce) a 2 cm (samice). Ich krídla presahujú len mierne brucho (a u niektorých druhov sú kratšie). Tykadlá kobyliek sú tiež oveľa kratšie. Takže ak vidíme veľkú kobylku s dlhými anténami, máme do činenia s kobylkou."
Kobylky a kobylky sú odlíšené aj farebne. Kobylky sú najčastejšie v odtieňoch hnedej a šedej, aj keď niektoré druhy sú aj zelenkasté (napr. kobylka teplá). Nie je to však taká intenzívna farba ako u zelenej alebo spievajúcej kobylky.
Biologicky sú kobylky kobylky a kobylky kobylky. Obaja (aj cvrčky) patria do čeľade Orthoptera.
Čo jedia kobylky
Kobylky sa na rozdiel od kobyliek živia prevažne rastlinnou potravou. Jedia hlavne steblá a listy tráv a obilnín, ale aj listy iných rastlín. V záhradách však neškodia.
Ako vyzerajú cvrčky
Aj keď hmyz "hrajúci sa" na lúkach a záhradách často nazývame cvrčky, skutočné cvrčky sú pomerne zriedkavé. V Poľsku je najrozšírenejší cvrček poľný (Gryllus campestris) a cvrček domáci (Acheta domesticus). Vyzerajú inak ako kobylky a kobylky. Majú mierne sploštené, zavalité telo a veľkú okrúhlu hlavu. Najčastejšie sú v odtieňoch hnedej, čierne môžu byť aj cvrčky poľné. Dorastajú do veľkosti niečo cez 2 cm.Majú silné zadné nohy, vďaka ktorým dobre skáču, no dosť masívne sú aj predné nohy, ktoré slúžia na kopanie dier do zeme. Na konci brucha majú cvrčky dva prívesky (abdominálne hypofýzy) a samice majú aj vajcovod na ukladanie vajíčok do zeme.
Tu si vypočujte poľného kriketa
(Baudewijn Odé, wikimedia.commons CC BY-SA 3.0)
licencia CC BY-SA 3.0
Kde žijú cvrčky a čo jedia
Cvrček poľný žije na okraji lesov a lúk, zatiaľ čo cvrček domáci rád býva v blízkosti ľudí. Práve o ňom sa spomína pieseň, ktorú spieva Magda Umer „Jesenný koncert pre dvoch cvrčkov a vietor v komíne“. V súčasnosti je čoraz bežnejší aj v mestách a v oveľa menej "romantickom" prostredí, ako sú skládky alebo vykurovacie kanály.
Cvrčky vedú dosť tajnostkársky životný štýl. Veľa času trávia v hlinených norách.Nevedia lietať (majú krídla, ale veľmi skrátené), ale dobre skáču, no najčastejšie sa pohybujú behom. Cvrčky jedia najmä rastliny, ale jedia aj živočíšnu potravu a cvrčky domáce žerú aj rôzne druhy zvyškov a potravinového odpadu. Majú silné čeľuste, ktorými dokážu silno hrýzť. Ak však majú možnosť – utečú, nie útočia. Výnimkou je stretnutie samcov, ktorí súperia o samicu alebo územie, pretože potom medzi nimi dochádza k zúrivým bojom.
Cvrčky domáce a väčšie cvrčky kubánske sa často chovajú na farmách (aj ako potrava pre iné zvieratá, ako sú jašterice).
licencia CC BY-SA 3.0
Čo sa hrá v záhrade a prečo?
Všetky tieto druhy hmyzu majú spoločnú schopnosť vydávať dosť hlasné a zvyčajne príjemné zvuky aj pre ľudské ucho. V závislosti od žánru majú rôzne zvuky a intenzitu. U kobyliek a kobyliek pripomína tikanie, u cvrčkov skôr cvrlikanie.Niektoré kobylky spolupracujú, aby vydávali tie najpočuteľnejšie zvuky.
Samozrejme, tento hmyz sa nehrá na to, aby nám spríjemnil letné popoludnia a večery, ale aby prilákal samičky vlastného druhu. Preto majú muži schopnosť vydávať zvuky. Samice si môžu vypočuť koncert a ak sa im to páči, môžu sa so samcom páriť. Potom kladú vajíčka do zeme. U kobyliek a kobyliek prežívajú až do jari, kedy sa vyliahnu mláďatá. Na druhej strane, mladé cvrčky sa objavia asi po dvoch týždňoch po znesení vajec.
Ako sa hrajú kobylky, kobylky a cvrčky?
Tento hmyz vydáva zvuky dvoma rôznymi spôsobmi, hoci všetky používajú tzv. stridulačný aparát. Cvrčky a kobylky sa hrajú tak, že sa o seba trú prednými krídlami, zatiaľ čo kobylky sa hrajú tak, že sa trú zadnými nohami o krídla.
Aby však bola „hudba“ ocenená, musí ju počuť.Stojí za to položiť si otázku, ako tento hmyz počuje? A kde majú „uši“? Úlohu uší zohrávajú tzv tympanický (tympanický) aparát. Je to časť tela pokrytá ušným bubienkom, ktorá prijíma určité zvuky. Vôbec sa nenachádza na hlave, ale u kobyliek a cvrčkov na prvom páre nôh a u kobyliek - na bruchu (presnejšie - na spodnej strane jeho prvého segmentu).
Zatiaľ čo iba muži majú 'nástroje na hranie', obe pohlavia majú samozrejme sluchové orgány.