Aj malý kúsok záhrady stačí na to, aby ste si pochutnali na vlastnej zelenine. Mini zeleninové a bylinkové záhradky sa opäť stávajú módnym koníčkom tisícov ľudí na celom svete.
Istota, že jeme zdravé produkty a šikovný zdroj vitamínov alebo korenia na kulinárske experimenty, je aj naša vlastná zelenina alebo bylinky.
Kde začať so zeleninovou záhradou?
Na zriadenie zeleninovej záhrady nepotrebujeme veľa priestoru. V priemere postačuje plocha približne 50 m². Najdôležitejšie však je, že na pestovanie zeleniny nepotrebujete rozsiahle skúsenosti a odborné znalosti. Veľkú časť zeleniny je možné pestovať aj v kvetináčoch alebo debničkách. S primeraným výberom zeleninových druhov pestovanie zvládne každý, kto chce. Je však potrebné pripomenúť, že zeleninu nemožno pestovať na každom voľnom pozemku.
S primeraným výberom zeleninových druhov pestovanie zvládne každý, kto chce.
Optimálnou polohou na pestovanie zeleniny je slnečné miesto (južná alebo západná expozícia), kde však stromy a kríky nerastú, pretože budú súťažiť so zeleninou o živiny a tieňovať povrch zeme. Najpohodlnejšou a najatraktívnejšou možnosťou by bolo umiestniť plodiny do blízkosti kuchyne, aby ste z nej získali čerstvú zeleninu. Je lepšie mať príjem vody v blízkosti záhrady, pretože citlivé sadenice vyžadujú neustále zavlažovanie (najlepšie večer) a prenášanie vody v kanviciach alebo naťahovanie hadíc na dlhé vzdialenosti bude problematické.
Záhradu je najlepšie zorganizovať vo forme tradičných záhonov, širokých 100-120 cm, aby ste mali ľahký prístup ku každej sadenici. Medzi záhonmi sú cestičky, ktoré by nemali byť širšie ako 40 cm.
Ako pripraviť pôdu na pestovanie zeleniny?
Pôda na pestovanie zeleniny by nemala byť ani príliš pevná, ani príliš priepustná. V ťažkej, hustej pôde bude zelenina rásť zle, zatiaľ čo ľahká piesočnatá pôda rýchlo stratí vlhkosť. Kompaktné, hlinité pôdy vykopeme a uvoľníme pieskom, kompostom alebo odkyslenou rašelinou (alebo špeciálnym substrátom pre záhradnícke plodiny). Na druhej strane, pri kopaní by mala byť príliš piesčitá pôda obohatená o niečo ťažšiu, hlinitú pôdu. Tieto ošetrenia je najlepšie vykonávať na jeseň a pôdu nechať vyhrabanú v tzv ostrá brázda do jari. Na jar urovnáme pôdu, zhrnieme, zaburiníme a môžeme vysiať semená zeleniny.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať cuketu
Akú zeleninu vybrať na amatérske pestovanie?
Paradajky nemajú radi mráz, takže stojí za to ich vysadiť v máji.Začínajúci záhradníci alebo ľudia, ktorí nemajú veľa času na starostlivosť o záhradu, by sa mali zamerať na pestovanie nenáročnej zeleniny. Tiež je potrebné pripomenúť, že niektoré druhy zeleniny (napr. Paradajky, uhorky) sú citlivé na jarné mrazy a najlepšie je vysadiť ich sadenice najskôr v máji. Ostatnú zeleninu je možné zo semien vysiať od začiatku jari. Vhodným riešením sú semená umiestnené na špeciálnych páskach, ktoré sú chránené pred chorobami a škodcami a obsahujú látky uľahčujúce klíčenie. Tento spôsob pestovania nevyžaduje, aby začínajúci záhradník cvičil siatie. K nenáročnej zelenine patrí okrem iného: reďkovka, kôpor, petržlen, šalát a iná listová zelenina (napr. Rukola), kaleráb, cuketa, cvikla, mrkva, pór a cibuľa. Tiež môžeme úspešne kombinovať všetky druhy byliniek so zeleninou (napr. Bazalka, tymian).
Dávajte si tiež pozor na: Phytophthora, nebezpečnú chorobu, ktorá postihuje rôzne rastliny
Ako pestovať zeleninovú záhradu?
Najdôležitejšie ošetrenia pri pestovaní zeleniny sú systematické zavlažovanie a pletie, aby burina v rastlinách zeleniny nevládla. Zelenina je obzvlášť citlivá na nedostatok vlahy počas letných horúčav a potom ju treba polievať každý deň (najlepšie večer). Tiež by sme nemali zabúdať na zásoby potrebného náradia, ktoré nám uľahčí prácu v záhrade: lopaty, hrable, motyky, lopatky, vidličky. Tiež stojí za to pozorne sledovať rastliny a rýchlo reagovať v prípade, že si všimnete chorôb alebo škodcov (napríklad slimákov).