Niektorí veria, že včelia kráľovná nemá žihadlo. Má, ale používa to len vtedy, keď sa jej do cesty postaví iná kráľovná matka. Píšeme o tom, čo ste možno nevedeli o živote včely v meste.
Vyhynutie včiel nie je len triviálnym problémom včelárov. Ich zánik môže ohroziť existenciu našej civilizácie. Albert Einstein povedal, že keď posledná včela uhynie, ľudia budú na Zemi žiť iba ďalšie 4 roky. A mal pravdu a jeho slová na jar 2013 nadobudli zvláštny význam. Vtedy, v marci, bolo vonku 15 stupňov mrazu. Spôsobili, že včely takmer masívne zamrzli. Niektorí odborníci tvrdili, že včely začínajú odumierať a tento proces sa už nevráti. Mali by sme si uvedomiť dôležitosť včiel v ekosystéme. Viac ako 84 percent druhov rastlín, ktoré sa pestujú v Európe, závisí od opeľovania včelami.
Záujem o včely
Prešli 3 roky a o včely sa zaujíma stále viac ľudí. Sú aj takí, ktorí hovoria o akejsi renesancii tohto žánru. Chov včiel, a tiež, a možno predovšetkým, v mestách, získava na dôležitosti. Mnoho ľudí si nedávno založilo včelín alebo to plánuje urobiť krátko na jar.
Rozhodnutie chovať včely spočíva na komunite
Je však na obci, či včelár v meste bude môcť včelstvá prevádzkovať. Komúny totiž rozhodujú, či je možné včelíny v meste prevádzkovať. To je zákon. Každé mesto má v tejto záležitosti osobitné predpisy. Vybrané mestá umožňujú chov včiel. Iní tiež, ale pod podmienkou, že napríklad úle budú umiestnené najmenej jeden kilometer od obytných budov (vrátane panelákov na sídliskách). Existujú aj mestá, ktoré chov včiel zakazujú. V skutočnosti nemožno držať ani sliepky a králiky alebo iné hospodárske zvieratá.
Niektorí včelári, aby obišli zákazy, založili úle na ťažko viditeľných miestach na svojom súkromnom pozemku, dokonca oddelenom vysokým živým plotom od ulice. Nie je však možné nevšimnúť si desaťtisíce včiel a potom je ľahké sa dostať do problémov.
Pracovitý ako včela
Včely sú užitočný hmyz a nepotrebujete o tom nikoho presviedčať. - Včely opeľuje asi 80 percent kvetov - hovorí Jarosław Mikietyński, záhradník Botanickej záhrady Univerzity Kazimierza Wielkiho v Bydgoszczi. - Zostávajúce rastliny sú opeľované vetrom. Ak včela nepríde k rastline, nebude opeľovaná. V dôsledku toho sa nevytvorí žiadne ovocie.
Včely tu zbierajú najviac peľu a nektáru
- Včela nezberá peľ a nektár pre ľudí, ale pre seba - dodáva Mikietyński. "To, čo zbiera, považuje za potravu pre seba a svoje larvy." Včely okrem iného zbierajú najviac peľu a nektáru z repky, lipy, kobylky, t. j. kobylky, nechtíka, pagaštanu konského, javoru alebo krokusu. Jedná sa o rastliny, ktoré sa často dajú nájsť v meste. Hovorí sa však, že včela by mala k rastlinám letieť na peľ a nektár maximálne 2 kilometre. Ak totiž musí pokračovať, rýchlo sa unaví. Už to nie je také efektívne.
Tiež čítať: Medonosné rastliny v záhrade ako pomoc včelám
Úle sú postavené ľuďmi (v prirodzenom prostredí, napr. V kôre hnilých stromov, vznikajú prírodné úle, t. J. Úle). V úli sa nachádza roj okolo 40 000 včiel. Samozrejme, vo väčších úľoch je ich viac, dokonca 80 000. V menších úľoch je približne 20 000 včiel.
Hierarchia v ul
Matka kráľovnej je len jedna. - Obvykle pochádza zo špeciálneho chovu, je väčšia ako ostatné včely a dožíva sa 6 rokov - upozorňuje záhradník. - Jej poddaní, robotníci, žijú od 30 do 33 dní. Včely takzvané jeseň sa však dožíva až 9 mesiacov. Drony naopak žijú asi 3 mesiace. Po splodení, teda oplodnení kráľovnej, zomierajú.
Nebezpečenstvo pre včely
Najväčším nepriateľom včiel je sršeň. Včely to môžu neutralizovať. Obklopujú ho a vytvárajú guľu. Sršeň je v rohoch. Nie je čo dýchať, pretože sa k nemu nemôže dostať žiadny vzduch. V kohútiku dosahuje 45 stupňov Celzia. Vysoká teplota zabíja sršne.
Včelám nepoškodzuje len sršeň. V mestách ich čakajú ďalšie nebezpečenstvá. - Napríklad parazitická varroóza - zdôrazňuje záhradník. - Je to choroba spôsobená roztočmi. Ak zaútočia na včely, včely umrú bez ľudskej pomoci.
Včelám v meste prekáža aj mobilná telefónia. - Nízke frekvencie spôsobujú, že včely strácajú orientáciu vo vzduchu - pokračuje náš odborník. - Stáva sa, že včela zamení úľ. Keď vletí do iného úľa, obyvatelia tohto úľa spoznajú, že k nim nepatrí. Zabijú ju.
Ďalšou hrozbou je včela africká. Túto včelu doviezli do Poľska, pretože mala byť včelou účinnejšou ako náš druh. Ukázalo sa, že africká včela je včela zabíjačka. Kráľovná matka sa chystá zaútočiť. Vkradnúť sa môže do iného úľa, ak v ňom cíti slabšiu kráľovnú a zabije ju.
Pálenie trávy zabíja aj včely. - Týmto spôsobom prichádzajú o život čmeliaky, ktoré sa zdržiavajú v norách v zemi, pod trávou - vysvetľuje Mikietyński. - Umierajú aj včely červeno -murované, ktoré si robia miesto v slamkách.
Pomoc pri zakladaní včelnice
Aby včely tak hromadne neumierali, sú založené spoločnosti, ktoré … sa starajú o včely. Ľudia, ktorí začínajú svoje dobrodružstvo s priemyslom, pomáhajú zakladať včelíny, dokonca aj v mestách. Poradí, či je lepšie zriadiť úľ na streche, pod stromom alebo na terase. Vysvetlia, aké vybavenie by malo byť v každom úli, ako včely ovládať a ako s nimi narábať. Tiež vám povedia, ako zbierať med.
Ústav priemyselného dizajnu vo Varšave zorganizoval súťaž Dobrý dizajn. Je to súťaž o najlepšie navrhnuté poľské produkty a služby. Cenu prevzal okrem iných aj Včelársky dom z Mazovska, ktorý zakladá mestské včelnice.