Kompost, nazývaný aj záhradníkovo čierne zlato, je veľkým pokladom každej záhrady. Toto prírodné hnojivo vyrobené z rozkladajúcich sa rastlinných zvyškov obsahuje množstvo živín a prospešných mikroorganizmov, preto po pridaní do substrátu zlepšuje jeho štruktúru a obohacuje ho o cenné organické látky a minerály.
Kompost sa zvyčajne získava z rôznych rastlinných materiálov (napr. burina, pokosená tráva, zeleninový a ovocný kuchynský odpad) a je neutrálny alebo mierne kyslý a je vhodný pre väčšinu rastlín. Ale sú rastliny, ktoré potrebujú kyslú pôdu a taký kompost.
Čo je kyslý kompost a na aké rastliny ho použiť
Okrem tradičného kompostu v záhrade si môžete pripraviť aj iný druh kompostu, a to kyslý. Nie je síce taká populárna ako tradičná, pretože má obmedzené využitie, ale ak pestujeme kyslomilné rastliny, bude pre ne ako stvorená.
Samozrejme, nemá zmysel pripravovať to na jednu kosodrevinu alebo niekoľko vresov, ale ak máme vresovisko, záhon s kyslofilnými rastlinami (napr. rododendrony, azalky, vresy, kvety, prsia, oziminy) alebo napr. záhon čučoriedok, kyslý kompost je veľmi potrebný.
Ako použiť kyslý kompost
Kyslý kompost má na rozdiel od klasického kompostu zanedbateľné množstvo živín, no výborne zlepšuje štruktúru pôdy, reguluje v nej vzťahy vzduch-voda a pomáha udržiavať pH substrátu na dostatočne nízkej úrovni .
Je ideálny aj na mulčovanie kyslomilných rastlín, najmä tých, ktoré majú plytké korene a trpia suchom (napr. rododendrony) a tých, ktoré potrebujú zimnú ochranu z dôvodu nízkej mrazuvzdornosti (napr. pieris).
Kyslý kompost je možné použiť aj ako substrát pre kyslomilné črepníkové rastliny (napr. paprade, azalky).
Na čo pamätať pri výrobe kyslého kompostu
No predtým, než sa pustíme do jeho výroby, musíme si zapamätať pár vecí. Po prvé, pre tento typ kompostu by malo byť určené samostatné miesto a mali by sa tam skladovať iba materiály, ktoré umožnia kyslú reakciu.
Druhá vec je čas. Pri príprave kyslého kompostu musíme byť trpezliví, pretože jeho výrobný proces trvá dlhšie (cca 2 roky) ako v prípade klasického kompostu.
Z čoho sa vyrába kyslý kompost
Ihličie, šišky, kôra, piliny a nastrúhané vetvičky ihličnatých stromov (najmä borovíc), ako aj odpad z kyslomilných rastlín (kúsky výhonkov, lístie, ihličie a pod.) a kyslá rašelina ( vys. rašelina).
Tráva, burina ani šupky zo zeleniny NEBUDÚ fungovať.
Potrebné pridanie dusíka
Dôležitým prvkom získavania kyslého kompostu je aj obohacovanie haldy dusíkom, potrebným na rozklad organickej hmoty. V tradičnom kompostéri nechýbajú materiály bohaté na dusík, ale suroviny, ktoré tvoria kyslý kompost, tohto prvku rozhodne nemajú dostatok.
Preto je dobré na kopu pridať suroviny bohaté na dusík (napr. zvyšky, najmä korene strukovín, vtáčí trus), malé množstvo dusíkatého hnojiva alebo hnojiva bohatého na dusík na urýchlenie kompostovania.
Pri používaní umelých hnojív na tento účel voľme prípravky, ktoré neobsahujú vápnik, ktorý efektívne narúša proces prípravy kyslého kompostu (zvyšuje pH kompostu). Na tento účel je vhodná močovina - dusíkaté hnojivo Sumin, močovinové hnojivo GARDEN START, aktivátor kompostu Florovit, hnojivo AGRECOL urýchľujúce kompostovanie.
Vyrábame kyslý kompost
Ostatné pravidlá výroby kyslého kompostu sú už podobné ako pri tradičnom komposte. Na haldu si pripravte vhodnú, nie veľmi veľkú a nízku debničku (škatuľa vysoká cca 1 m, bez dna a veka), vysteľte ju drenážou v podobe ihličnatých vetvičiek a podľa možnosti prikryte vrstvou vyzretý, kyslý kompost.
Na takto pripravenom mieste je možné ukladať organický materiál vo vrstvách. Z času na čas treba kompost aj premiešať, prevzdušniť a urýchliť proces rozkladu.
Kyslý kompost by mal byť hotový asi po 2 rokoch, aj keď ani vtedy nebude tak jemne rozdelený ako klasický kompost, pretože suroviny, z ktorých sa vyrába, sú väčšinou tvrdé (napr. šišky, kôra) a tvrdé rozložiť sa. To však nie je problém, pretože takýto hrubozrnný kompost je veľmi vhodný pre kyslomilné rastliny.