Jednou z najdôležitejších úloh pred jarnou výsadbou a výsevom je správna príprava pôdy. Po jesennom a zimnom období rastliny mnohé živiny spotrebovali alebo ich odplavili
pôdu, preto by sa mali doplniť pred novým vegetačným obdobím.
Na tento účel používame organické hnojivá, ktoré by mali byť základom hnojenia, a dopĺňame ich vhodnými umelými hnojivami. Avšak tak, aby rastliny mali
výhody takéhoto kŕmenia by sa mali vykonávať premysleným a správnym spôsobom.
Posúdenie požiadaviek na živiny rastlín
Pred výberom správneho hnojiva by bolo najlepšie urobiť chemickú analýzu pôdy, aby ste skontrolovali jej zloženie. Ak však takúto možnosť nemáme, musíme sa spoliehať na nutričné požiadavky druhov, ktoré plánujeme pestovať, a na druh a množstvo doteraz používaných hnojív. Najťažšie bude rozhodnúť sa, čo v pôde chýba skoro na jar, pretože potom to nemožno vyvodiť z pozorovaní rastlín. Preto je v tomto období najlepšie používať viaczložkové hnojivá, ktoré obsahujú okrem základných prvkov aj množstvo mikroelementov ako bór, železo, meď alebo zinok.
Počas rastúcej vegetácie bude pre nás jednoduchšie určiť, či rastliny vyžadujú dodatočné hnojenie, nazývané vrchný obväz, a aké živiny im chýbajú. Pomôže nám v tom nielen starostlivé pozorovanie ich celkového vzhľadu, ale aj blízke buriny zo skupiny tzv. indikátorové rastliny (napr. žihľava, trojfarebné macešky, praslička, ďatelina biela a mnohé ďalšie), ktorých prítomnosť naznačuje špecifické vlastnosti daného substrátu. Celkový stav rastlín nám tiež môže veľa napovedať o ich potrebách. Keď je v pôde nedostatok dusíka, zelené časti sa roztiahnu, sú ochabnuté, tenké, slabé a často žltnú, zatiaľ čo prebytok tejto živiny spôsobuje príliš bujný rast zelenej hmoty na úkor kvetov a ovocia a predlžuje vegetácia, vystavenie rastlín v zime mrazu (napr. trvalky). Nedostatky spôsobené nedostatkom fosforu prispievajú k inhibícii rastu a tvorbe purpurového zafarbenia na listoch
a výhonky a spôsobuje ťažkosti pri sadení kvetov, ovocia a semien a prebytok tejto zlúčeniny narúša rast a vývoj rastlín. Nedostatok draslíka zasa vedie k hnednutiu, žltnutiu a vysušovaniu okrajov listov (v niektorých druhoch zeleniny sa tvorí takzvaná „zelená päta“, napr. Paradajky) a robí ich náchylnejšími na choroby, zatiaľ čo prebytok vedie k inhibícia rastu. O niečo ťažšie je pozorovať zmeny súvisiace s nedostatkom mikroživín, ktoré sú pre rastliny tiež nevyhnutné pre správny rast a vývoj. Napríklad nedostatok zinku alebo železa spôsobuje chlorózu a nedostatok bóru spôsobuje žltnutie a sušenie mladých listov.
Druhy jednozložkových hnojív
Keď sme teda na jar aplikovali viaczložkové hnojivo (vhodné pre väčšinu rastlín) a počas vegetačného obdobia si všimli potrebu doplnenia niektorých živín, môžeme siahnuť po správnom jednozložkovom hnojive. Vyberať môžeme hlavne:
Dusíkaté hnojivá - dopĺňajú nedostatky dusíka, ktorý je najdôležitejšou zložkou správneho rastu a výnosov, a ktorý sa ľahko opláchne a odparí zo substrátu, zároveň sa dá tiež ľahko predávkovať a vážne poškodiť rastliny, životné prostredie (napr. kontaminácia podzemných vôd) a nás samých (konzumácia prehnojenej zeleniny a ovocia). Preto je dôležité riadiť sa pokynmi na obale a dávku pre danú sezónu rozdeliť na 2-3 časti a aplikovať do pôdy postupne. Dusíkaté hnojivá sú k dispozícii ako dusičnany, dusičnany vápenato -amónne alebo močoviny. Medzi rastliny s najväčším dopytom po tejto zložke patria: cínia, georgíny, tulipány, chryzantémy, červená kapusta, karfiol a ružičkový kel. Z mnohých dôvodov hnojíme rastliny dusíkom naposledy v júli alebo asi 2 mesiace pred plánovaným zberom ovocia a zeleniny. Táto prísada nie je podávaná rastlinám s krátkym vegetačným obdobím, napríklad reďkovkám, šalátu, a taktiež sa jej vyhýba.
pri hnojení rastlín strukovín, pretože pomocou uzlinových baktérií na seba viažu dusík zo vzduchu.
Fosforové hnojivá - nachádzajú sa vo forme superfosfátov alebo kostného maku. Táto zložka nevyvetrá ani neoplachuje tak rýchlo ako dusík, ale jej dostupnosť je obmedzená tzv regresia, teda transformácia do foriem pre rastliny neprístupných, najmä na kyslých a zásaditých pôdach. Po použití takéhoto hnojenia ho musíte zmiešať s hornou vrstvou pôdy, pretože je ťažké do nej preniknúť. Najväčší dopyt po tejto zložke vykazujú mladé rastliny a chryzantéma, georgíny, cínie, pivonky, tulipány, ako aj karfiol, ružičkový kel, paradajky a papriky.
Potašové hnojivá - táto dôležitá živina sa ľahko vylúhuje do hlbších vrstiev pôdy, preto je jej pravidelné dopĺňanie dosť dôležité. Stojí za to pridať ho do pôdy na jar, pretože keď je aplikovaný na jeseň, je vystavený veľkému množstvu kašovitej vody. Na trhu je dostupný hlavne ako draselná soľ a síran draselný, ale treba pripomenúť, že sírany okysľujú pôdu. Najväčší dopyt po tejto zložke vykazujú: georgíny, kosatce, gladioly, pivonky a karfiol, ružičkový kel, paradajky a papriky.
Zložené hnojivá
Na trhu je široký sortiment kombinovaných hnojív, ktoré sú zvyčajne sypké alebo tekuté. Medzi sypkými si zaslúži pozornosť polyfoska (pôda, predsejba, obsahujúca rôzne kombinácie NPK) a azofoska (obsahuje sadu makro a mikroelementov, na jarné aj vrchné zálievky, vhodné pre väčšinu rastlín). Medzi tekutinami rozlišujeme viaczložkový florovit, určený na listové kŕmenie (postrek listov
a časti nad zemou) alebo pôdy