Čo robiť, keď je pôda v záhrade príliš kyslá?
Jednou z najdôležitejších agrotechnických úprav, ktoré nás v záhrade čakajú, je vápnenie pôdy. Zatiaľ čo záhradná pôda má zvyčajne neutrálne alebo mierne kyslé pH (medzi 5,5 a 7), ktoré vyhovuje väčšine pestovaných druhov, niekedy je pôda príliš kyslá a vtedy začínajú problémy.
Tip: Ako skontrolovať pôdnu reakciu v záhrade
Na príliš kyslej pôde majú rastliny problémy so sťahovaním a asimiláciou živín (hlavne fosforu a horčíka), ich koreňový systém sa prestáva správne vyvíjať, na listoch sa objavuje zmena farby, rast je brzdený a povrch pôdy je pokrytý mach (na vlhkých a tienistých miestach).V okyslenej pôde odumierajú aj prospešné mikroorganizmy, vznikajú huby a plesne.
Aby ste predišli podobnej situácii, prispôsobte pH substrátu potrebám rastlín na ňom pestovaných. Keď pozorujeme prvé, rušivé zmeny v záhrade, nemusíme hneď siahať po vápenatých hnojivách, pretože nevieme, či substrát skutočne neprekyslil.
Ako skontrolovať pH pôdy v záhrade?
Najjednoduchší spôsob, ako skontrolovať jeho reakciu, je použiť prístroj Hellig na meranie kyslosti pôdy. Prístroj je lacný a umožňuje vám rýchlo, jednoducho a efektívne merať pH pôdy. Pri určovaní jej kyslosti nám pomôžu aj indikátorové rastliny, medzi ktoré patrí celý rad obľúbených burín.
Keď sa na pozemku objaví čakanka, horčica poľná, mak poľný či podbeľ vo výraznom množstve, môžeme s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôda nie je potrebná vápnenie, keďže je zásaditá.Keď však nájdeme množstvo fialiek poľných, ďateliny poľnej, šťavelu poľného, rumančeka obyčajného či prasličky roľnej, už môžeme predpokladať, že pôda nimi zarastená je kyslá.
Pre tieto rastliny NEMUSÍTE vápniť pôdu
Ak sa konečne presvedčíme, že substrát v našej záhrade je kyslý, aj tak ho nemusíme vápniť, lebo nie všetkým rastlinám to prekáža a niektoré majú radi aj kyslú pôdu a vápnenie im škodí . Medzi tolerantné a acidofilné rastliny patria predovšetkým: vresoviská, množstvo ihličnatých kríkov, veľa papradí, palmové javory, niektoré ovocné kry, napr. malina, egreš, arónia a niektoré druhy zeleniny, napr., hortenzia záhradná, stredná mahonia, konvalinky, Thunbergova čučoriedka.
Kedy vápniť pôdu v záhrade?
Keď však plánujeme pestovať druhy, ktoré preferujú reakciu blízku neutrálnej, musíme im kyslú pôdu správne pripraviť a vtedy vykonávame vápnenie.Zákrok však nemôžeme vykonať kedykoľvek počas roka. Vápno potrebuje miernu teplotu a vysokú vlhkosť pôdy, aby sa správne spojilo so zemou, takže ošetrenie je najlepšie vykonať na jeseň (september-október/november).
V krajnom prípade ho môžeme zrealizovať aj na začiatku jari (február-marec), ale iba ak by sme to nestihli na jeseň. Potom musíme pamätať na to, že nekombinujeme vápenaté hnojivá s fosforečnými, síranovými a draselnými hnojivami, ktoré je možné aplikovať až 3-4 týždne po vápnení.
Ako vápniť pôdu v záhrade?
Predtým, ako začneme s procedúrou, musíme si tiež vybrať to správne hnojivo pre našu pôdu. Ak máme v záhrade ľahkú pôdu, rozhodnime sa pre pomaly pôsobiace vápenaté hnojivá (uhlíkové vápno, napr. hnojivá krieda, dolomit), ktoré sú vhodné nielen do ľahkých, ale aj do všetkých ostatných pôd.
Ak máte ťažkú pôdu, môžete zvoliť aj rýchlopôsobiace vápno (napr. oxidové vápno). Nie je však vhodný do ľahkých pôd, pretože príliš rýchlo mení pH pôdy a poškodzuje jej štruktúru a prospešné mikroorganizmy.
Toto majte na pamäti pri vápnení pôdy
Po aplikácii vápenatého hnojiva musíme pamätať aj na to, aby sme ho premiešali s vrchnou vrstvou zeme (asi 20 cm), pretože ponechanie na povrchu neprinesie požadovaný účinok, ba môže byť škodlivé. Vápnitá pôda by tiež nemala byť mokrá, preto ošetrenie vykonávajme v teplom, suchom a bezvetrnom dni, chráňme ústa pred vdýchnutím prachových častíc maskou.
Rastliny, ktoré majú radi alkalickú pôdu
Alkalická pôda má obzvlášť v obľube: levanduľa, lomikameň, zvončeky, klinčeky, juky, tymian, koniklece, sasanky, snežienky. K stromom a kríkom patrí: buxus, buddleia Dávidova, klepietka podolská, rakytník rešetliakový, buk obyčajný, javor platan, judáš.