Limitovanie pôdy v záhrade nie je vždy nevyhnutné. Ale sú chvíle, keď sa to rozhodne oplatí urobiť. Odporúčame, ako to urobiť.
Keď je zem príliš kyslá
Vápnenie pôdy je jedným z najdôležitejších agrotechnických postupov, ktoré nás v záhrade čakajú. Aj keď má pôda v záhradách spravidla neutrálne alebo slabo kyslé pH (medzi 5,5 a 7), čo zodpovedá väčšine kultivovaných druhov, niekedy je substrát príliš kyslý a potom začínajú problémy.
Na príliš kyslej pôde majú rastliny problémy s príjmom a asimiláciou živín (hlavne fosforu a horčíka), ich koreňový systém sa už nevyvíja správne, na listoch dochádza k zafarbeniu, brzdí sa rast a povrch zeme je pokrytý machom ( vlhké a zatienené miesta).). V okyslenej pôde odumierajú aj prospešné mikroorganizmy a vznikajú huby a plesne.
Aby sa zabránilo podobnej situácii, pH substrátu by malo byť prispôsobené potrebám rastlín na ňom pestovaných. Keď v záhrade pozorujeme prvé, rušivé zmeny, nemusíme sa hneď uchýliť k vápenatým hnojivám, pretože nevieme, či substrát príliš prekysol.
Ako skontrolovať pH pôdy v záhrade
Jeho pH je najľahšie skontrolovať pomocou pôdneho kyslometra typu Hellig. Tento prístroj je lacný a umožňuje vám rýchlo, ľahko a efektívne merať pH pôdy. Indikatívne rastliny, ktoré zahŕňajú celý rad obľúbených burín, nám tiež pomôžu určiť jeho kyslosť.
Keď je na pozemku veľa čakanky, horčice, poľného maku alebo podbeľa, môžeme s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôda nevyžaduje vápnenie, pretože je zásaditá. Keď však nájdeme veľa fialky poľnej, ďateliny poľnej, šťavelu poľného, harmančeka či prasličky poľnej, už môžeme predpokladať, že nimi pokrytá pôda je kyslá.
Ktoré rastliny nie je potrebné vápniť na zem
Ak sa konečne presvedčíme, že je substrát v našej záhrade kyslý, stále ho nepotrebujeme vápniť, pretože nie všetkým rastlinám bude vadiť.
Existuje pomerne málo druhov, ktoré majú radi alebo tolerujú nízke pH pôdy (kyslá pôda). Patria sem okrem iného:
vresové rastliny, veľa ihličnatých stromov, veľa papradí, palmových javorov, niektoré ovocné kríky, napr. malina, egreš, arónia a niektoré druhy zeleniny, napríklad petržlen, paprika, kôpor a okrasné rastliny, napr. údolie, Thunbergova čučoriedka).
Ak teda máme týchto rastlín najviac, nezvyšujte pH pôdy (pokiaľ nie je veľmi nízke, pod 4,5, pretože sa páči len vresovým rastlinám), pretože im môžeme týmto spôsobom uškodiť.
Kedy vápniť pôdu v záhrade
Keď však plánujeme pestovať druhy, ktoré uprednostňujú neutrálnu reakciu, kyslá pôda musí byť na ne riadne pripravená a vtedy vykonávame vápnenie. Ošetrenie sa však nemôže vykonávať kedykoľvek počas roka. Aby sa vápno správne spojilo so substrátom, potrebuje miernu teplotu a veľa pôdnej vlhkosti ošetrenie sa najlepšie vykonáva na jeseň (september-október).
V krajnom prípade to môžeme aj uskutočniť skoro na jar (február-marec), ale iba v situácii, keď sa nám to na jeseň nepodarilo. Potom musíme tiež pamätať na to, aby sme nekombinovali vápnik s fosforom, síranom a draselnými hnojivami, ktoré je možné aplikovať iba 3-4 týždne po vápnení.
Čo použiť na vápnenie záhradnej pôdy
Predtým, ako pristúpime k ošetreniu, musíme tiež zvoliť správne hnojivo pre našu pôdu. Ak máme v záhrade ľahkú pôdu, rozhodnime sa pre pomaly pôsobiace vápenaté hnojivá (uhlíkové vápno, napr. Krieda na hnojenie, dolomit), ktoré sú vhodné nielen na ľahké, ale aj na všetky ostatné pôdy.
Ak máme naopak ťažkú pôdu, môžeme zvoliť aj rýchlo pôsobiace vápno (napr. Oxidové vápno). Nie je však vhodný do ľahkých pôd, pretože príliš rýchlo mení pH substrátu a poškodzuje jeho štruktúru a prospešné mikroorganizmy.
Čo treba pamätať pri vápnení pôdy
Po aplikácii vápenného hnojiva musíme tiež pamätať na to, aby sme ho zmiešali s vrchnou vrstvou zeme (asi 20 cm), pretože ak ho ponecháme na povrchu, neprinesie požadovaný efekt a dokonca môže byť škodlivý. Vápenatá pôda by nemala byť mokrá, preto ošetrovanie vykonávajte v teplom, suchom a bezvetrnom dni a chráňte ústa pred vdychovaním čiastočiek prachu maskou.
Tiež radíme: Ako okysliť pôdu v záhrade a aké rastliny to potrebujú
Rastliny, ktoré majú radi zásaditú pôdu
Alkalickú pôdu obľubujú najmä: levanduľa, vňať (levie ústa), zvončeky, klinčeky, juka, tymian, koniklec, sasanky, snežienky. K stromom a kríkom patrí okrem iného: buxus, Dawidova budleja, Podolia perukowiec, rakytník, buk lesný, javor klen, redbud.