Rastliny unavené dlhou zimou začínajú intenzívne rásť na jar a majú vysoké nároky na živiny. Nie vždy sa im ich však podarí zo substrátu odobrať v dostatočnom množstve, pretože časť z nich už bola použitá v predchádzajúcej sezóne a časť bola vyplavená.
Jarné hnojenie v skratke
Jarné hnojenie záhradných rastlín je druh doplnkového hnojenia. Používajú sa pri neaplikovaní organických a minerálnych hnojív na jeseň av prípade hnojív, ktorých zložky sa rýchlo vyplavujú z pôdy (dusíkaté hnojivá).
Organické hnojivá možno v záhrade používať od začiatku marca.
Na druhej strane s minerálnym hnojením v okrasnej záhrade začíname skoro na jar, po rozmrznutí pôdy (marec-apríl). Tu, samozrejme, veľa závisí od počasia, pretože zem stále častejšie nie je vôbec zamrznutá.
V zeleninovej záhrade dávame niekoľko minerálnych hnojív krátko pred sejbou (asi 2-3 týždne - dusík vo forme amónneho, napr. síran amónny, napr. močovina) a časť až po začiatku pestovania sezónne, pretože sa rýchlo vyplavujú (dusík vo forme dusičnanu, napr. dusičnan draselný).
Aké hnojivá skoro na jar?
Prvé hnojivá, ktoré by sme v tomto období mali v záhrade použiť, sú prírodné hnojivá (sušený hnoj alebo kompost). Organická hmota v nich obsiahnutá poskytuje rastlinám mnoho cenných živín, ktoré v umelých hnojivách nenájdete. Ošetrenie zároveň zlepšuje štruktúru podkladu a priaznivo ovplyvňuje jeho vodné a vzdušné vlastnosti.
Živiny obsiahnuté v organických hnojivách môžu rastliny v prvom roku využiť len čiastočne (do 50%), preto je potrebné doplniť chýbajúce zložky minerálnym hnojením. Predtým by sme však mali skontrolovať zloženie substrátu.
V prvom rade - skontrolujte kvalitu pôdy
Ak máme možnosť, môžeme predložiť vzorku pôdy na chemický rozbor, ale ak takýto test nemôžeme vykonať, hľadajme indikátorové rastliny. Patria sem rýchlo rastúce divoké rastliny, ktoré uprednostňujú pôdy so špecifickým zložením. Vďaka nim vieme približne určiť, či je substrát bohatý na dusík (výskyt žihľavy, čakana obyčajného, bazy čiernej, materinej dúšky) alebo je potrebné túto zložku doplniť minerálnym hnojivom (prítomnosť skorocelu, vresu obyčajného, bieleho ďatelina).
Rovnakým spôsobom môžeme posúdiť obsah vápnika v pôde (vápnité pôdy uprednostňujú rebríček, horčicu poľnú a mak poľný, pôdy chudobné na vápnik uprednostňujú rumanček, nevädzu a fialku poľnú), ako aj prítomnosť fosfor a draslík (veľké množstvo fosforu a draslíka zodpovedá lúčnej tráve a ďateline bielej, malé množstvo týchto zložiek je dobré pre trávu, lipkavca a lipkavec).
Jarné minerálne hnojivá
Po prvotnom posúdení zloženia pôdy môžeme začať prikrmovať rastliny minerálnymi hnojivami, čím im dodáme tri základné živiny, t.j. draslík, fosfor a dusík (označené: K, P, N).
Treba si uvedomiť, že prvé dva prvky sa podávajú raz v plnej dávke, zatiaľ čo dusík sa rozdelí na polovicu a podáva sa s odstupom niekoľkých týždňov, pretože sa ľahko vylúhuje do hlbších vrstiev substrátu. V závislosti od druhu majú rastliny rôzne nároky na živiny.
Hnojivá do okrasnej záhrady
V okrasnej záhrade, kde vedľa seba rastie veľa rastlinných druhov, sa oplatí použiť viaczložkové hnojivá s vyváženým súborom mikro a makroprvkov (napr. Fructus gardener, Florovit, Azofoska) alebo viaczložkové hnojivá s predĺženým účinkom (napr. Osmocote , Osmovit ).
Treba si uvedomiť, že najväčší dopyt po živinách majú pivonky, záhradné hortenzie, slnečnice, kosatce, klinčeky, gladioly a georgíny a oveľa nižšie bergénie, nevädze, levandule, amaranty a matye.
Poznámka: pre niektoré rastliny sa oplatí používať špeciálne hnojivá, napríklad pre acidofilné rastliny alebo hortenzie. Poskytnú správne vyvážené zložky, ktoré nielen vyživia rastliny, ale priaznivo vplývajú aj na reakciu pôdy.
Hnojivá do zeleninovej záhrady
V zeleninovej záhrade vyberáme druh hnojiva ako podľa požiadaviek rastliny, tak aj podľa typu pôdy. Pôdu pred sejbou väčšinou prihnojíme plnou dávkou fosforečných a draselných hnojív a polovičnou dávkou dusíkatých hnojív a prihnojenie (počas vegetácie) zvyšnou dávkou dusíkatých hnojív.
Poznámka: Musíme tiež pamätať na to, že na ťažkých pôdach používame nižšie dávky hnojív a na ľahkých vyššie dávky.
Na kŕmenie zeleninových rastlín používame hlavne hnojivá ako dusičnan amónny (N), superfosfát (P) a síran draselný (K). Najvyššiu dávku je potrebné prideliť rastlinám s vysokými požiadavkami na výživu, ako sú uhorka, tekvica, paradajka, kapusta, karfiol, paprika a zeler (cca.140 g/10 m² N, 60 g/10 m² P, 170 g/10 m² K) a najmenšie pre rastliny s nízkou potrebou hnojenia, napr. reďkovka, hrach, šalát alebo špenát (približne 40 g/10 m² N, 20 g/10 m² P, 120m² Kg/10m² Kg ) .