Cínie sú jedny z najfarebnejších ročných kvetov. Obzvlášť sýtou farbou sa môže pochváliť elegantná cínia, ktorá má veľa atraktívnych odrôd s bielymi, žltými, ružovými, červenými, oranžovými, bordovými a fialovými kvetmi a dokonca aj viacfarebnými a pestrými. Vzhľadom na štruktúru kvetu sa odrody delia aj na m. pre kaktusy, chryzantémy a georgíny.
Zobraziť galériu (12 fotografií)Napriek takým atraktívnym kvetom sa cínie nepáčia každému, pretože majú dosť špecifickú štruktúru a vysoké nároky na pestovanie. Nie sú to ani príliš univerzálne rastliny a nie všade budú vyzerať rovnako dobre. Ich kvety sa vyvíjajú jednotlivo na švíku tuhej, hrubej, drsnej, rozkonárenej stonky pokrytej niekoľkými pármi veľkých, sediacich, srdcovitých, zelených listov, a preto rastliny vyzerajú trochu „upravene“. Z tohto dôvodu vyzerajú lepšie v jednodruhových skupinách alebo v naturalistických záhradách ako v záhonových kompozíciách s inými kvetmi.
Cínie na bordúry a vázy
Najužitočnejšie v záhrade sú nízke odrody cínie (výška 20-30 cm, orgován a trpaslík), ktoré sa vďaka svojej malej veľkosti a kompaktnému, hustému habitu dajú použiť na vytváranie kvitnúcich lemov kvetinové záhony a trávniky.
Vyššie odrody cínie (60-100 cm) sú ideálne rastliny na rezané kvety, pretože sú nielen veľmi dekoratívne, ale aj odolné (vo vode vydržia čerstvé až dva týždne).Nezabúdajte na rezanie plne rozvinutých kvetov do vázy, pretože po vložení do vody v púčikoch sa nerozptýlia, iba zožltnú a zvädnú.
Trvanlivosť cínií možno predĺžiť plytkým ponorením stonky do vody a odstránením spodných listov (stonky umiestnené hlboko vo vode rýchlo hnijú).
Aké podmienky pestovania majú radi cínie?
Pri rozhodovaní o pestovaní cínie však musíme pamätať na to, že tieto rastliny sú veľmi náročné a jemné. Krásne kvitnú a dobre rastú len na úrodnej, humóznej, vlhkej a teplej pôde, bohatej na živiny. pH pôdy by malo byť neutrálne alebo mierne zásadité.
Cíniam treba zabezpečiť aj teplé, slnečné a chránené pestovateľské stanovište, pretože neznášajú chlad a studený vietor. Cínie tiež neznášajú sucho, preto ich v období bez dažďa treba pravidelne polievať. Počas chladného, daždivého leta alebo na suchej a chudobnej pôde cínie rýchlo stratia svoj pekný vzhľad a začnú ochorieť.Ich kvety budú malé, slabo sfarbené a neatraktívne a listy sa skrútia a uschnú alebo prepadnú hubovým chorobám.
Žiaľ, cínie občas zožerú slimáky - ak s nimi máme problém, môžeme si vybrať nízke odrody cínií a zasadiť ich do vysokého črepníka (alebo položiť na nejakú plošinu). Rastliny budú potom bezpečnejšie.
Kedy a ako zasiať cínie?
Rastliny, podobne ako iné jednoročné kvety, sa získavajú výsevom semien. Môžeme to urobiť svojpomocne tak, že semená v marci vysijeme do debničiek a umiestnime do teplej pareniska alebo na okenný parapet (teplota pri výrobe sadeníc by mala byť okolo 18-20° C, sadenice vyžadujú aj prešívanie).
Na trvalé miesto je možné sadenice vysádzať až po 20. máji, nakoľko rastliny sú veľmi citlivé na mráz. V závislosti od odrody by mala byť vzdialenosť medzi rastlinami asi 15-20 cm pre krátke odrody a 25-35 cm pre vysoké odrody.
Ak nemáme vhodné podmienky na prípravu sadeníc, rozhodnime sa pre druhé riešenie, ktoré je síce drahšie, ale spoľahlivejšie a menej problematické - kúpme hotové sadenice v máji v záhradnom centre alebo od výrobca.
Ak sa vám nechce kupovať hotové sadenice, ale nemáte možnosť si ju pripraviť aj sami, môžete si vyskúšať pestovanie cínie zasiatím semienok priamo do zeme (prvá polovica mája , po vynorení je potrebná prestávka). Potom však musíme počítať s tým, že rastliny kvitnú oveľa neskôr (júl-august) ako tie vypestované zo sadeníc a ich kvety nebudú také pôsobivé.
Oplatí sa milovať cínie
V priaznivých podmienkach a počas teplého leta cínie bohato kvitnú počas celého leta od júna až do prvého mrazu. Nie sú to síce kvety pre každého, ale majú svoju vernú skupinu milencov, ktorí ich milujú pre neobyčajnú krásu farebných kvetov. Ak teda máme v záhrade vhodné podmienky, mali by sme skúsiť pestovať tieto zaujímavé rastliny, pretože sa môže ukázať, že si ich obľúbime aj my.
Tip: Ako pestovať karolínsku (záhradnú) juku