Kosatce (kosatce) sú obľúbené a obľúbené kvety. Najčastejšie však spájame len jeden druh, teda kosatec fúzatý. Tieto rastliny však majú oveľa viac druhov a odrôd. Líšia sa farbou, veľkosťou a dobou kvitnutia. Preskúmajte svet kosatcov.
Podzemok a cibuľové kosatce
Kosatce možno rozdeliť do dvoch veľkých skupín, podľa toho, ako vyzerajú ich podzemné časti. Ide o podzemkové kosatce, medzi ktoré patria napríklad obľúbené kosatce fúzaté, ale aj kosatce sibírske a žlté. Tvoria podzemné, sýpkové rizómy. Druhou skupinou sú kosatce cibuľové, ako žilkované, holandské a bucharské kosatce.
Kosatce s kvetmi ako dúha
Kosatce majú veľa druhov, mnohé z nich divo rastú v Európe. Vyskytujú sa aj v Poľsku (napr. kosatec žltý, bezlistý, sibírsky), ale najčastejšie sa vyskytujú v oblasti Stredozemného mora. Slovo „iris“ znamená v gréčtine dúha. Iris je aj názov gréckej bohyne tohto fenoménu. Tento názov sa používa už od staroveku. Ako píše Dioscorides (grécko-rímsky lekár z 1. storočia n. l.): „Iris bola tak pomenovaná kvôli svojej podobnosti s dúhou na oblohe.“
V skutočnosti kvety rôznych odrôd kosatcov žiaria farbami a dokonca aj jednotlivé kvety sú zriedka obmedzené na jednu farbu.Kvety kosatca majú šesť okvetných lístkov, z ktorých tri vnútorné sú vyvýšené a vonkajšie tri ovisnuté. Práve tie ovisnuté sú často viacfarebné a pokryté rôznymi vzormi, aj keď u niektorých odrôd sú všetky farebné.
Vlastnosti a použitie kosatcov
V súčasnosti sa kosatce spájajú predovšetkým s okrasnými rastlinami. Kosatce však majú pomerne bohatú históriu a zaujímavé možnosti využitia.
Kosatce na výrobu parfumov
Oddenky kosatca sa používali na výrobu parfumov už v rokoch 2100-1900 pred Kristom. na Kréte. Z tohto obdobia sa našli zvyšky kosatcového oleja. Informácie o používaní podzemkov kosatca sa objavujú aj v o niečo neskorších záznamoch z mykénskych palácov na gréckej pevnine (asi 1200 pred Kr.). Obľúbené boli aj kosatcové parfumy, napr. v starovekom Grécku a Ríme - píše o nich napríklad Theofrastos a Plínius Starší.
Koreň kosatca je potrebné správne spracovať, aby získal svoju vôňu, ktorá je navyše najsilnejšia až po niekoľkých rokoch.V parfumérii sa využívajú podzemky kosatcov fúzatých, ale aj kosatcov bledých (Iris pallida) a Iris florentina. Vôňa pripomína vôňu fialiek.
V súčasnosti sa podzemky a kvety kosatca používajú na farbenie a dochucovanie určitých liehovín (napr. gin Bombay Sapphire).
Kozmetické a liečivé vlastnosti kosatcov
Kosatcový olej sa používa aj v kozmetike. Okrem iného funguje hydratuje, vyživuje, pôsobí proti akné a rozjasňuje pleť.Oddenky niektorých kosatcov sa používali aj v medicíne. Ich vlastnosti boli oceňované už v staroveku. Dioscorides ich odporúčal napr. na vykašliavanie, spanie, ako aj zvonka na liečenie vredov a ťažko sa hojacich rán. V súčasnosti sa používa bylinná medicína žltá, bradatá a bledá dúhovka. Majú pomerne široké uplatnenie – pri ochoreniach dýchacích ciest, tráviaceho traktu, urogenitálneho traktu, svalov a kĺbov. Musíte si však dávať pozor a neužívať ich samostatne, najmä kosatec žltý, ktorý je v nevhodných dávkach jedovatý.
Kosatce v umení
Oplatí sa tiež vedieť, že obľúbená skautská ľalia a štylizované ľalie, ktoré sa objavili napríklad v erboch francúzskych kráľov (fleur-de-lis), vôbec nemusia byť ľaliami, ale reprezentácia kosatcov. Toto znamenie sa objavuje aj v erboch poľských miest, napr. Bielsko-Biała (presnejšie - je súčasťou erbu Bielska) a Nysa a niekoľko ďalších.
Kosatce sa objavili aj ako motív v maľbe, napr. van Gogh okrem slávnych slnečníc namaľoval o nič horšie kosatce (maľba týchto kvetov na záhone sa predala v roku 1987 za 53,9 milióna dolárov).
Kosatce do záhrady: žilnaté kosatce
Dúhovky (Iris reticulata) možno nie sú veľmi pôsobivé, pretože dorastajú do výšky 15-20 cm, ale samotné kvety sú pomerne veľké. Ich veľkou výhodou je načasovanie kvitnutia – kvitnú už v marci, niekedy aj vo februári. Krásne vyzerajú ich kvety – okvetné lístky sú v rôznych odtieňoch modrej alebo fialovej a spodné zdobí kontrastný vzor, zvyčajne žlto-biely, s takmer čiernou kresbou.
Vinované kosatce patria k cibuľovým kosatcom. Vysádzajú sa na jeseň (netreba ich každý rok okopávať). Musia mať priepustnú pôdu, najlepšie humóznu, ktorá bude na jar vlhká (ak je jar suchá, oplatí sa ich poliať). V lete však pôda nesmie byť mokrá, inak cibuľky zhnijú. Rastú dobre na slnku aj v polotieni. Môžu byť vysadené pod listnatými stromami a kríkmi. Keď zvädnú, kvet odrežeme, ale listy necháme uschnúť.
Vinované kosatce sa dajú pestovať aj v kvetináčoch. Na začiatku jari sa predávajú už rozkvitnuté.
Danford Iris
Podobným dúhovkom je dúhovka Danfordská (Iris danfordiae). Je tiež malá a kvitne v marci, no má intenzívne žlté kvety s jemnou kresbou na spodných lupienkoch. Je to tiež kosatec cibuľový a jeho nároky na pestovanie sú rovnaké ako u kosatca žilnatého.
licencia CC BY-SA 3.0
Bucharské kosatce
Ďalej môžeme očakávať kvety kosatcov bucharských (Iris bucharica), ktoré kvitnú koncom apríla a v máji. Majú kvety s bielymi a žltými okvetnými lístkami alebo len žlté, s tmavším žilkovaním. Ich listy sú pomerne široké a rastú protiľahlo po celej dĺžke stonky. Dorastajú do výšky cca 40 cm.
Bucharské kosatce musia mať slnko, ako aj úrodnú a nevyhnutne priepustnú pôdu, najlepšie s neutrálnou alebo mierne zásaditou reakciou. Ide o cibuľové kosatce, ktoré sú mrazuvzdorné, no veľmi dobre neznášajú premokrenú pôdu v lete a v zime. Mierne vlhkú pôdu obľubujú len na jar. Môžu byť vysadené napríklad pri samotnej stene domu, pod odkvap strechy, chránia pred priamym dažďom (to je dôležité najmä pri ťažšej pôde). Ich cibuľky sa vysádzajú na jeseň, oplatí sa ich vykopať a presadiť približne každé tri roky. Dávajte pozor, aby ste nepoškodili korienky, ktoré by mali na cibuli zostať.
licencia CC BY-SA 4.0
Nízke dúhovky
Kosatec nízky (Iris pumila) je hybridný druh, ktorý vznikol okrem iného v r. z gréckeho kosatec (Iris attica) a kosatec fúzatý. Je nízka, pretože dorastá okolo 15-20 cm. Vyzerá ako miniatúrna bradatá dúhovka. Jej kvety majú široké lupienky rôznych farieb (žlté, modré, fialové), často s tmavším žilkovaním a charakteristickým pásom chĺpkov na spodných lupienkoch. Je to kosatec podzemkový, kvitne v apríli-máji.
Krátke kosatce rastú dobre na slnku aj v slabom tieni. Potrebujú priepustnú pôdu, inak na ňu nemajú špeciálne nároky. Sú plne mrazuvzdorné. Sú veľmi vhodné do skalky (ako aj iné nízke druhy).
licencia CC BY-SA 4.0
holandské kosatce
Holandské kosatce sú skupinou hybridných odrôd.Ide o cibuľové kosatce. Holandské kosatce sú stredne veľké - zvyčajne dosahujú okolo 40 cm na výšku, ale existujú aj o niečo vyššie a nižšie odrody. Ich kvety so štíhlymi okvetnými lístkami môžu byť jedno alebo viacfarebné, ako aj s farebnými škvrnami. Najčastejšie ich nájdeme v odtieňoch modrej, fialovej, žltej, bielej. Kvitnú v máji a júni, niekedy v júli.
Tieto kosatce, rovnako ako ostatné cibuľovité, musia mať dobre priepustnú, primerane úrodnú pôdu. Pekne kvitnú na slnečných miestach, ale aj čiastočne v tieni. Po odkvitnutí nechajte listy uschnúť. Nie sú plne mrazuvzdorné a v chladnejších oblastiach sa ich oplatí na zimu prikryť napríklad županom. Sadia sa na jeseň.
Žlté kosatce
Kosatec žltý (Iris pseudacorus) rastie divoko v Poľsku. Dorastá do výšky 1 m a vytvára žiarivo žlté kvety s tmavšou žilnatinou na vonkajších (zohnutých) okvetných lístkoch.Žltá dúhovka je Je to hygrofyt, čo znamená, že miluje vodu. V prírode často rastie pri rybníkoch, vodných tokoch, jarkoch a iných mokradiach. V záhrade sa oplatí využiť ju na výsadbu jazierok. Musí mať mokrú zem. Okrem toho rastie rovnako dobre na slnku aj v miernom tieni. Kvitne od mája do júla (v závislosti od podmienok).
Bfúzaté kosatce
Iris fúzatý, tiež známy ako nemecký Iris germanica, je najpôsobivejší a najobľúbenejší z kosatcov. Je to prirodzený kríženec niekoľkých druhov rastúcich v stredomorskej panve (vytvorených v dávnych dobách) a bolo vyšľachtených množstvo okrasných odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou a farbou kvetov.
Dúhovky dorastajú do výšky od 80 do cca 120 cm, ich kvety sú veľké a majú široké okvetné lístky, v rôznych farbách, odtieňoch a ich kombináciách. Veľmi často sú dvojfarebné, aj tieňované alebo pruhované, s viditeľnou kresbou nervov atď.Okvetné lístky môžu mať zvlnené okraje. Charakteristickým znakom je tzv brada, teda pás krátkych chĺpkov, zvyčajne žltých, vyrastajúcich zo základu vonkajších okvetných lístkov. Mnohé odrody majú príjemnú vôňu.
Brúsaté kosatce sú podzemkové rastliny. Majú radi úrodnú a humóznu pôdu, ktorá musí byť priepustná, pretože ich podzemky ľahko hnijú. Je veľmi dôležité sadiť ich čo najplytšie, inak nekvitnú. Majú radi slnko, ale najlepšie je, ak je rozptýlené a pôda vlhká (nie však mokrá!), takže ak neprší, treba ich polievať. Každých pár rokov sa ich oplatí presadiť, pretože rastú a prestávajú kvitnúť, keď zhustnú. Kosatce fúzaté kvitnú v máji a júni, niekedy až do júla.
sibírske kosatce
K rastlinám divo rastúcim v Poľsku (sú pod ochranou) patria aj kosatce sibírske (Iris sibrica). Sú pomerne vysoké (do 120 cm), ale majú štíhly habit. Ich kvety sú najčastejšie intenzívne modré, s farebným vzorom na vonkajších okvetných lístkoch.Vyšľachtené sú však aj odrody s kvetmi v odtieňoch fialovej a bielej, ako aj dvoj a viaclupienky.
Listy sibírskych kosatcov sú dlhé a úzke, tvoria pekné trsy, ktoré môžu pripomínať trs trávy. V závislosti od odrody kvitnú sibírske kosatce od mája/júna do júla/augustu.
Sibírske kosatce sú rizomatózne. Majú radi vlhkú pôdu, ale nie takú mokrú ako žlté kosatce. Keď neprší, treba ich polievať. Môžu rásť na slnku alebo v polotieni, najlepšie v úrodnej, humóznej pôde.
