Chráňte citlivé rastliny pred mrazom
Väčšina z nás nemá rada chlad a nízke teploty vnímame ako nutné zlo. Mráz nás núti teplo sa obliekať, bráni každodennému fungovaniu a ničí rastliny v našej záhrade, preto každý rok dúfame, že zima bude mierna. Napriek tomu sa mrazu väčšinou nedá vyhnúť, preto sa oplatí vedieť, aké nebezpečenstvo prináša.
V prvom rade začnime tým, že tuhý mráz môže chúlostivejšie a menej odolné druhy rastlín zničiť, poškodiť ich korene, výhonky, púčiky, ale aj listy (u vždyzelených druhov).Ak teda máme v záhrade rastliny ako napríklad hebe, kolchidský brečtan, rododendron pontický, ketmia japonská, ketmia sýrska, pieris japonský, cezmína ostnatá či buddleia Dávidova, mali by sme pred príchodom mrazov (koncom jesene alebo začiatkom zimy) opatrne ich prikryte netkanou textíliou alebo slamenými rohožami a kríky dodatočne posypte kopou zeminy alebo kôry na základni.
Pozrite si: Ako chrániť rastliny pred mrazom
Čo ovplyvňuje odolnosť rastlín voči mrazu?
Prezimovanie rastlín je však ovplyvnené nielen stupňom citlivosti jednotlivých druhov na mráz, ale aj celým radom ďalších faktorov. Príliš neskoré hnojenie dusíkom, dlhá, teplá a suchá jeseň, ktorá nedáva rastlinám šancu otužiť sa alebo nedostatok snehovej pokrývky spôsobujú, že aj mierny mráz môže skončiť zamrznutím rastlín.
Na konci zimy sú veľkou hrozbou aj výrazné teplotné rozdiely medzi dňom a nocou, ktoré spôsobujú otužovanie rastlín a vystavujú ich vážnemu poškodeniu.Takéto výkyvy teplôt sú nebezpečné najmä pre stromy, ktorých pletivá vplyvom slnka a tepla prevládajúceho cez deň začínajú ožívať a počas mrazivých nocí zamŕzajú, v dôsledku čoho sa na kôre v r. forma šupinových rán a nekróz (kôra môže prasknúť a oddialiť sa od kmeňa). Plesne môžu ľahko nakaziť aj kôru oslabených stromov. V dôsledku zimných škôd sú stromy dlhodobo choré a ťažko sa regenerujú, niekedy dokonca úplne odumrú.
Situácii sa dá predísť bielením kmeňov stromov v zime zmesou vápna s vodou a hlinou alebo zmesou vápna s emulznou farbou. Aby však ošetrenie prinieslo očakávaný efekt, treba ho vykonať v správnom čase, teda začiatkom zimy alebo najneskôr koncom decembra. Vyrobené na jar nesplní svoju úlohu, pretože neochráni stromy pred poškodením mrazom, ktorému sú najviac vystavené koncom zimy (január-február).
Pozor na fyziologické sucho
Mráz môže byť aj príčinou fenoménu fyziologického sucha, ktoré je pre mnohé rastliny nebezpečnejšie ako samotný mráz. Mohlo by sa zdať, že rastliny v zime spia a nepotrebujú vodu, ale to nie je pravda, najmä v prípade vždyzelených rastlín, ktoré v zime nezhadzujú listy (napr. buxusy, ihličnany, rododendrony). Ich listy uvoľňujú vodu do okolia prostredníctvom vyparovania počas celého roka. V zime je to síce slabšie ako inokedy v roku, no stále sa odohráva. Keď je však zem zamrznutá, voda v pôde sa stáva pre rastliny nedostupnou a nedokážu ju využiť na doplnenie stratenej vlahy. V dôsledku toho trpia suchom a ich listy vädnú a usychajú. Tomuto javu môžeme predchádzať systematickým polievaním rastlín na jeseň a mulčovaním pôdy (napr. kôrou, lístím).
Dobrá strana mrazu
Napriek nebezpečenstvu nízkych teplôt nie je mráz len zlo. Niektoré rastliny bez obdobia podchladenia nemajú šancu na správny vývoj a ak ich púčiky nie sú vystavené nízkym teplotám (fenomén jarizácie, najčastejšie sa vyskytuje pri teploteod -5 do -10°C), rastliny v budúcom roku môžu kvitnúť veľmi slabo alebo nemusia kvitnúť vôbec (napr. zimné druhy, dvojročky, cibuľovité kvety).
Semená mnohých rastlín bez obdobia ochladzovania klíčia slabo alebo vôbec (hlavne rastliny mierneho pásma, vrátane trvaliek a stromov, ale aj niektoré rastliny z teplejšej klímy, napr. levanduľa). Chladné zimy tiež prispievajú k likvidácii prezimujúcich škodcov. Účinky mrazu sa v tomto smere najlepšie prejavia počas vegetačného obdobia po teplej zime, kedy sú vošky a iní škodcovia oveľa viac napadnutí ako po studenej a tuhej zime.
Pozrite si: Ktoré záhradné rastliny sú najviac mrazuvzdorné