Rastliny, ktoré pestujeme, majú rôzne nároky vo vzťahu k reakcii substrátu, a preto nám môžu niekedy spôsobovať problémy. Pôda v našich záhradách je s výnimkou lesných oblastí väčšinou zásaditá alebo neutrálna, čo nie všetky rastliny obľubujú. Niektoré druhy vysadené v takomto substráte sa slabo vyvíjajú, slabo rastú a často podliehajú chorobám (hlavne chloróze), preto treba pôdu na ich pestovanie poriadne pripraviť.
Tip: Ako otestovať pH pôdy v záhrade
Aké rastliny potrebujú kyslú pôdu
Kyslú reakciu substrátu očakávajú najmä rastliny z čeľade vresovcovité (vrátane čučoriedok a brusníc, rododendronov, azaliek, vresov, vresovísk, kalmií, dabetií, pýchakov, pierisov, brusníc). Takúto pôdu obľubujú aj niektoré ihličnany (jedľa kórejská, smrek modrý, tuje západná - tuje, borievky, cypruštek hrachový a cypruštek tupý) a iné druhy okrasných rastlín, ktoré často rastú v našich záhradách: napr. palmové javory, magnólie, niekoľko druhov papradí, rôzne druhy hortenzií, metla.
Keď chceme pestovať tieto rastliny, mali by sme najskôr skontrolovať pH pôdy v našej záhrade (napr. pomocou špeciálneho merača kyslosti alebo analýzou vzorky pôdy v laboratóriu, pH veľmi kyslé pod 4,5, kyslé 4,6- 5,5, mierne kyslé 5,6-6,5). Keď sa ukáže, že pH je príliš vysoké (nad 5,6 - 6), musíme ho znížiť.
Rašelina kyslá - ako ju využiť a podporiť jej pôsobenie
Jedným zo spôsobov, ako zmeniť reakciu, je obohatiť pôdu o kyslú rašelinu. Nestačí však len posypať jej povrch rašelinou, pretože potom reakcia v hlbších vrstvách zostane nezmenená alebo sa zmení len málo. Ak chceme dosiahnuť správny efekt, musíme rašelinu zmiešať s vrstvou pôdy (1:1) v hĺbke, v ktorej sa budú nachádzať korene rastlín (zvyčajne je to asi 20-30 cm), pretože až potom reakcia zmeny substrátu výrazne.
Do takto pripravenej pôdy môžete zasadiť rastliny, vykopanú jamu navyše vyplníte kyslou rašelinou. Pri miešaní substrátu s rašelinou sa oplatí pridať doň aj trochu kompostovaného ihličia alebo pilín z ihličnatých stromov, ktoré udržia substrát dlhšie kyslý.
Pomôže nám aj mulčovanie pôdy kompostovanou kôrou alebo ihličím a niektorými kameňmi s kyslou reakciou (napr. kremeň alebo žula). V žiadnom prípade by sme nemali mulčovať pôdu kameňmi s alkalickým pH, ktoré namiesto zníženia pH pôdy zvýši (napr.dolomit, vápnitý pieskovec, vápenec, travertín. Napriek týmto úpravám kyslá rašelinová reakcia nezostane v substráte príliš dlho, takže jej hodnotu budete musieť raz ročne skontrolovať, aby ste vedeli, kedy opäť siahnuť po kyslej rašeline.
Ako používať okysľujúce hnojivá a kedy sadiť rastliny
Okysľovanie pôdy rašelinou a kyslým kompostom (získaným napr. z borovicového alebo smrekového ihličia, pilín, šišiek a vetvičiek z ihličnatých stromov) je rýchly a prirodzený spôsob zmeny pH pôdy, niekedy však nestačí a potom by ste sa mali rozhodnúť pre radikálnejšie opatrenia ako okysľovanie hnojív (napr. síran amónny, dusičnan amónny, močovina) alebo síry.
Pri ich užívaní by sme však mali dôsledne dodržiavať výrobcom odporúčané dávky, pretože sa ľahko môžu predávkovať. Na rozdiel od rašeliny sa však okysľujúce hnojivá neaplikujú tesne pred sejbou alebo výsadbou rastlín, pretože zložky v nich obsiahnuté môžu poškodiť jemné korienky (pôdu treba pripraviť na cca.pol roka pred výsadbou).
Akysifikácia pôdy sírou
Pôdu je možné okysliť aj pomaly pôsobiacou sírou (najčastejšie používanou na pestovanie čučoriedok), ktorá sa zvyčajne primiešava do substrátu v pomeroch udávaných výrobcom pre konkrétnu plodinu. Rovnako ako v prípade okysľujúcich hnojív, aj tu sa síra neaplikuje tesne pred výsadbou, ale približne o pol roka skôr (ak sú dávky síry vyššie, tak aj po roku).
Pamätajte na hnojivá pre kyslomilné rastliny
Keď už získame pH pôdy vhodné pre acidofilné rastliny, mali by sme sa snažiť udržať si ho čo najdlhšie. Okrem kyslého kôrového mulču a kyslého kompostu nám pomôžu aj špeciálne hnojivá pre acidofilné rastliny, ktorými by sme sa mali zásobiť (napr. hnojivá na čučoriedky, hnojivá na vresoviská, hnojivá na kyslomilné rastliny).