Takáto záhrada je skutočným umeleckým dielom. Jeho dizajn vyžaduje každý detail, dokonca aj ten najmenší detail.
Sú poctou prírode. Krása prírodnej krajiny je v nich vždy na prvom mieste a záhradníci konajú podľa zásady: zmena, ako keby to robila príroda. Tradičná čínska záhrada navyše pripomína starostlivo komponovanú, trojrozmernú maľbu krajiny. A nebola to náhoda, pretože miestni záhradníci, respektíve architekti, často používali motívy z obľúbených diel svojich súčasníkov. Tiež sa viackrát stalo, že maliari boli aj záhradní dizajnéri. V čínskom umení 12. a 13. storočia sa skaly, vodné a bambusové háje objavujú oveľa častejšie ako reprezentácie ľudských postáv. Čínske záhrady sa vyznačujú predovšetkým jednoduchosťou a minimalizmom, aj keď v nich zároveň nie sú žiadne jednoduché čiary a geometrické tvary. Je to kvôli túžbe napodobniť prírodu - geometria je predsa prírode cudzia. Preto boli všetky cesty, cesty a potoky vedené meandrami v presvedčení, že čím sú kľukatejšie, tým účinnejšie odstrašia duchov. Cesty boli naplánované tak, aby sa dostali do každého, aj najvzdialenejšieho kúta záhrady. V mnohých prípadoch vyznačovali prehliadkové trasy. Viedli kamennými tunelmi, mostmi a kopcami. Takýmto spôsobom bolo počas prechádzky odhalené každé z tajomstiev záhrady, v konkrétnom poradí, ktoré určil tvorca. Symbolika je veľmi dôležitým prvkom čínskej záhrady. Každý z prvkov zahrnutých v projekte odráža podstatu sveta. Voda - potok, rieka alebo v konečnom dôsledku rybník - symbolizuje život. Kamene - skaly, veľké balvany alebo hromady kamienkov - sa vydávajú za hory. Tiež usporiadanie skál, kopcov a vody, okrem estetických úvah, má hlbšie opodstatnenie vo filozofii a náboženstve. V budhizme pokojná hladina vody, odrážajúca svoje okolie ako v zrkadle, symbolizuje slobodnú a vedomú myseľ. V tradičných čínskych záhradách môžete takmer vždy nájsť jazierko ako pripomienku potreby snažiť sa o vnútornú harmóniu a pokoj. Záhrady povzbudzovali k rozjímaniu a umožnili človeku zjednotiť sa s okolitou prírodou. Vegetácia čínskych záhrad pozostáva hlavne zo stromov, správne orezaných tak, aby nestratili svoj prirodzený zvyk, ale ani nedeformovali kompozíciu. Obvykle sú sprevádzané kvitnúcimi kríkmi, ako aj chryzantémami a pivonkami. Na všetko - skaly, potok a stromy - sa dalo pozerať z rôznych miest. Niekedy tzv lunárne dvere, t. j. steny s veľkým otvorom v strede, ktorý umožňoval pohľad na špeciálne zložený fragment záhrady. Vtedy bola stena akýmsi rámom, v ktorom bol zachytený výhľad.