Kobylky alebo možno kobylky alebo cvrčky? Navrhujeme, aký hmyz „hrá“ v našich záhradách v lete, ako to robí a či môže spôsobiť nejaké škody alebo byť pre nás nebezpečný.
Horúce letné popoludnie a teplé večery často spríjemňuje charakteristické „štebotanie“. Môžete ich počuť na lúkach, ale aj v záhradách a niekedy dokonca aj na mestských trávnikoch. Hmyz, ktorý vydáva tieto zvuky, sa nazýva rôzne - kobylky, kobylky alebo cvrčky. Tieto názvy často používame zameniteľne. V skutočnosti však máme do činenia s rôznymi druhmi hmyzu, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj životným štýlom a stravou. Spoločné však je, že všetky vydávajú dosť hlasné a charakteristické zvuky. Pozrime sa na ne bližšie.
Odporúčame: Ako chrániť záhradu pred kliešťami
Ako kobylky vyzerajú
Kobylky majú niekoľko druhov. Najslávnejšie a najbežnejšie je kobylka zelená (Tettigonia viridissima) a spievajúca kobylka (Tettigonia cantans). Zelená kobylka sa vyznačuje svojou veľkosťou. Dorastá do dĺžky 40 mm a krídla vyčnievajúce za brucho pôsobia ešte väčším dojmom. Stojí za to vedieť, že ženy sú väčšie ako muži a majú tzv terebra. Môže to znieť ako tŕň alebo žihadlo, ale je to orgán, ktorý sa používa na vkladanie vajíčok do zeme.
Kobylky majú silné, svalnaté zadné nohy, vďaka ktorým skvele skáču. Ale môžu aj lietať, a preto občas „spadnú“ návštevami aj do bytov nachádzajúcich sa v horných poschodiach. Charakteristickým znakom kobylky sú dlhé antény, ktoré môžu byť dlhšie ako celé telo. Majú tiež pomerne veľké hlavy, ktoré je možné spájať s koňom, odtiaľ pochádza aj ich meno.
Zelené kobylky sú veľké (asi 4 cm), majú dlhé tykadlá, krídla presahujúce brucho, zelenú farbu a hlavu pripomínajúcu koňa.
Licencia CC BY-SA 4.0
Spievajúca kobylka je o niečo menší ako zelený (až 30-35 mm dlhý), má tiež oveľa kratšie krídla a neletí dobre. Ochotne však vystupuje v mestách. Vydáva tiež hlasné a príjemné zvuky.
Charakteristickým znakom oboch týchto kobyliek je ich intenzívna, svetlo zelená farba (starší jedinci môžu byť žltkastí). Existuje však niekoľko ďalších druhov kobyliek (napr. Belasý stromček, sivý stromček), ktoré sa líšia od vyššie uvedeného popisu - sú hnedasté alebo sivasté a dosahujú aj menšie veľkosti. Oni však áno charakteristické veľmi dlhé antény.
Kobylky naj ochotnejšie žijú vo vysokých trávach a húštinách, niektoré druhy žijú aj v lesoch.
Čo jedia kobylky?
A zelená kobylka a speváci sú predátori, aj keď niekedy siahnu aj po rastlinnej potrave. Väčšinou lovia menší hmyz (vrátane kobyliek) a pavúkovcov. Na predných nohách majú háčiky, ktoré slúžia na držanie ich koristi. Majú tiež silné čeľuste - môžu nám prežúvať aj kožu. Útoku kobylky sa samozrejme nemusíme báť, ale ak ho zachytíme, môže nám to bolestivo ublížiť. Ak kobylka spadne do domu alebo bytu, je najlepšie ju chytiť do pohára a podobne, prikryte ju papierom a vezmite von. To isté robíme s ostatnými takýmito „hosťami“.
Tu budete počuť zvuky zelenej kobylky
(Baudewijn Odé, wikimedia.commons CC BY-SA 4.0)
Stojí za to pripomenúť, že ponuka kobylky zahŕňa aj záhradných škodcov, ako sú vošky, húsenice a larvy, takže tento hmyz pomáha udržiavať biologickú rovnováhu a je užitočný.
Samica kobylky zelenej má na konci brucha dlhý „hrot“. Neublíži nám to (používa sa na kladenie vajíčok). Na druhej strane, muž aj žena môžu silne hrýzť.
Čo sú to kobylky
Kobylky sú hovorový výraz. Najčastejšie postihuje niekoľko druhov hmyzu z čeľade Chorthippus, ako napr spoločný kôň, teplý kôň, fúzy a niektorí ďalší. Väčšinou sa vyskytujú v suchých a teplých trávnatých oblastiach.
Niekedy sú tu zahrnuté aj iné druhy, napr. Pripojené (Stenobothrus) alebo prepojky (OmocestusNa rozdiel od iných „poníkov“ uprednostňujú mokré stanovištia).
Tu si môžete vypočuť obyčajného koňa
(Gilles San Martin, wikimedia.commons CC BY-SA 3.0)
Koník a kobylka
Všeobecná štruktúra kobylky sa podobá kobylkám. Sú však oveľa menšie a menšie - obyčajné kone dorastajú do 1,5 cm (samce) a 2 cm (samice). Ich krídla len mierne presahujú brucho (a u niektorých druhov sú kratšie). Antény kobyliek sú tiež oveľa kratšie. Ak teda vidíme veľkú „kobylku“ s dlhými anténami, máme do činenia s kobylkou.
Kobylky a kobylky sa odlišujú aj farbou. Kobylky sú najčastejšie v odtieňoch hnedej a sivej, aj keď niektoré druhy sú tiež nazelenalé (napr. Teplokrevník). Nie je to však taká intenzívna farba ako v prípade zelenej alebo spievajúcej kobylky.
Koníky sú z biologického hľadiska zaradené medzi kobylky a kobylky. Obaja (a cvrčci) patria do rodiny ortopedického hmyzu.
Kobylky sú menšie a majú oveľa kratšie antény ako kobylky.
Čo kobylky jedia
Kobylky, na rozdiel od kobyliek, sa hlavne živia rastlinná potrava. Jedia hlavne steblá a listy tráv a obilnín, ale aj listy iných rastlín. V záhradách však neškodia.
Ako vyzerajú cvrčky
Napriek tomu, že „hrajúceho sa“ hmyzu na lúkach a záhradách často hovoríme cvrčky, skutočných cvrčkov vidíme pomerne zriedka. Najčastejšie sa vyskytuje v Poľsku poľný kriket (Gryllus campestris) a domáci kriket (Acheta domesticus). Líšia sa vzhľadom od kobylky a kobylky. Majú mierne sploštené, zavalité telo a veľkú okrúhlu hlavu. Najčastejšie sú v hnedých odtieňoch a čierne sú aj cvrčky. Dorastajú do veľkosti niečo cez 2 cm. Majú silné zadné nohy, vďaka ktorým dobre skáču, ale predné nohy sú tiež poriadne masívne, ktoré slúžia na kopanie norkov v zemi. Na konci brucha majú cvrčky dva prívesky (brušné hypofýzy) a samice majú tiež kladič vajíčka, ktorý slúži na uloženie vajíčok do zeme.
Tu budete počuť kriket
(Baudewijn Odé, wikimedia.commons CC BY-SA 3.0)
Cvrčky sa vzhľadom výrazne líšia od kobyliek a kobyliek. Tiež častejšie behajú ako skáču a nevedia lietať.
Licencia CC BY-SA 3.0
Kde žijú a aké cvrčky jedia
Poľný kriket žije na okraji lesov a lúk, zatiaľ čo domáci kriket túži byť medzi ľuďmi. Je o ňom v piesni, ktorú naspievala Magda Umer „Jesenný koncert pre dvoch cvrčkov a vietor v komíne“. V súčasnej dobe sa tiež čoraz častejšie vyskytuje v mestách a v oveľa menej „romantickom“ prostredí, ako sú skládky odpadu alebo vykurovanie stok.
Dávajte si pozor na: kosačku na paradajky. Pozrite sa, čo je to za škodcu a ako s ním zaobchádzať
Cvrčky vedú skôr utajený životný štýl. V hlinených norách trávia veľa času. Nemôžu lietať (majú krídla, ale veľmi skrátené), ale skáču dobre, ale najčastejšie sa pohybujú behom. Cvrčky jedia hlavne rastliny, ale nepohrdnú ani živočíšnou potravou a domáci cvrčky jedia aj všetky druhy zvyškov jedla a potravinového odpadu. Majú silné čeľuste, ktoré môžu tvrdo hrýzť. Ak však môžu, utečú, nie útočia. Výnimkou je, keď sa muži stretnú a súťažia o ženu alebo o územie, pretože potom medzi nimi dochádza k urputným bojom.
Domáci cvrčci a väčšie kubánske cvrčky sa často chovajú (aj ako potrava pre iné zvieratá, napríklad jašterice).
Domové cvrčky sa ochotne usádzajú v blízkosti ľudí. „Neprisťahujú sa“ však do bytov, pretože tam nie sú vhodné podmienky na chov týchto zvierat. Niekedy sú však chované.
Licencia CC BY-SA 3.0
Čo sa hrá v záhrade a prečo?
Všetky tieto druhy hmyzu zdieľajú schopnosť vydávať dosť hlasné a najčastejšie príjemné zvuky aj pre ľudské ucho. V závislosti od žánru majú odlišný zvuk a intenzitu. U kobyliek a kobyliek to pripomína tikanie, u cvrčkov - skôr cvrlikanie. Niektoré kobylky spolupracujú na vytváraní najlepších počuteľných zvukov.
Tento hmyz sa samozrejme nehrá na spríjemnenie letných popoludní a večerov, ale na povzbudenie samíc svojho druhu. Muži majú preto schopnosť vydávať zvuky. Samice môžu koncert počúvať a ak sa im to páči, spária sa so samcom. Potom položili vajíčka do zeme. V kobylkách a kobylkách prežijú až do jari, keď sa vyliahnu mláďatá. Na druhej strane sa mladé kobylky objavia asi dva týždne po nakladení vajíčok.
Ako hrajú kobylky, kobylky a cvrčky?
Tento hmyz vydáva zvuky dvoma rôznymi spôsobmi, aj keď všetky používajú tzv stridulačný aparát. Cvrčky a kobylky hrajú tak, že si o seba trú predné krídla, zatiaľ čo kobylky si trú zadné nohy o krídla.
Aby však bola „hudba“ ocenená, musí byť vypočutá. Stojí za to položiť si otázku, ako tento hmyz počuje? A kde majú „uši“? No úlohu uší hrajú tzv tympanický (tympanický) aparát. Je to časť tela pokrytá bubienkom, ktorá vníma určité zvuky. Vôbec to nie je na hlave, ale v kobylkách a cvrčkoch na prvom páre nôh a v kobylkách - na bruchu (alebo presnejšie - na dne jeho prvého segmentu).
Zatiaľ čo „muži hrajú na nástroje“ majú iba muži, sluchové orgány majú samozrejme obe pohlavia.