Obvykle sa na obohatenie pôdy používajú hnojivá, ale existujú aj tzv listové hnojivá, používané ako postrek. Píšeme, ako ich používať, pre ktoré rastliny sú vhodné a kedy po nich siahnuť.
Rastliny pestované v záhradách alebo v kvetináčoch bez riadneho hnojenia môžu trpieť podvýživou. V prírode sa im v skutočnosti darí a dokážu sa o seba postarať, v záhradách sa však pestujú v umelo vytvorených podmienkach a zvyčajne vo vysokej hustote, takže rýchlo vyčerpávajú pôdu o živiny, ktoré by mali byť systematicky doplňované.
Niekedy však tradičné hnojenie pôdy z rôznych dôvodov nestačí a napriek nášmu úsiliu začnú rastliny vykazovať príznaky nedostatku živín (napr. Chlorózy). Táto situácia môže byť okrem iného dôsledkom nesprávne hnojenie, príliš vysoká alebo príliš nízka teplota, nesprávne pH pôdy, sucho, silné dažde alebo rýchly rast rastlín.
Kedy používať listové hnojivá
Nedostatkom živín často trpí okrem iného acidofilné rastliny rastúce v substráte s príliš vysokým pH (napr. azalky, rododendrony, hortenzie). Vzhľadom na neadekvátnu reakciu substrátu je pre nich ťažšie odoberať živiny z pôdy, vďaka čomu sú ich listy bledé a matné, často s mramorovým zafarbením viditeľným na povrchu čepele. V takejto situácii to príde vhod postrek kombinovaným hnojivom, obsahujúci kompletnú sadu potrebných mikro a makro prvkov.
Príznaky žltnúcich ihiel, naznačujúce výživové nedostatky (najčastejšie horčík), možno pozorovať aj u ihličnany, čomu pomôže aj intervenčné postrekovanie hnojiva chýbajúcou zložkou. Tiež zelenina môžu prejavovať nutričné nedostatky (napr. vo vápniku), ktoré sa prejavujú napríklad suchou vrcholovou hnilobou plodov paradajok. V takejto situácii bude užitočné postrek prípravkom obsahujúcim vápnik (napr. Dusičnan vápenatý).
Keď teda na našich rastlinách spozorujeme prvé známky slabosti a vylúčime infekčné príčiny problému, mali by sme čo najskôr použiť listové hnojenie. Výsledkom je, že živiny preniknú do rastlinných tkanív oveľa rýchlejšie ako pri hnojení pôdy a pomôžu jej v krátkom čase získať dobrú kondíciu a zdravý vzhľad.
Listové hnojenie a tradičné hnojivá
Listové hnojenie je veľmi účinné, ale nemôže nahradiť tradičné hnojeniekeďže väčšina rastlín nie je prispôsobená na príjem živín listami iba cez korene, tak z dlhodobého hľadiska bude takéto dopĺňanie nielen nedostatočné, ale dokonca škodlivé.
Preto listové hnojenie je len dočasné riešenie, vo všeobecnosti sa považuje za intervenčnú liečbu, rýchle zlepšenie stavu rastlín.
Rastliny, ktoré uprednostňujú listové hnojenie
Výnimkou sú niektoré črepníkové rastliny (napr. Mnohé orchidey a papradie), ktoré si vážia listové hnojenie viac ako hnojenie pôdy. Pri listovom hnojení je riziko salinizácie pôdy znížené, je to tiež prirodzený spôsob príjmu živín epifytmi, tj. Hlavne orchideami a broméliami, vrátane obľúbených burín.
Na ich trhu existujú prípravky vo forme tzv hnojivá hmlaktorými môžeme postriekať rastlinu.
Väčšina týchto prípravkov je ponúkaná s dávkovačom, ktorý umožňuje postrek rastlín aj na spodnú stranu listov (napr. Hnojivá hmla „Zelený dom“ pre papradie alebo orchidey, kondicionér alebo postrekové hnojivo pre spleť / tillandsie).
Ako používať listové hnojivá a na čo sa zamerať
Pri aplikácii listového hnojenia izbových rastlín nesmiete druhy postrekovať chlpatými listami (napríklad supy fialkové), pretože sa im to nepáči.
Listové kŕmenie záhradných rastlín tiež podlieha určitým pravidlám:
- Postrek by sa mal vykonávať v zakalených, bez dažďov a stredne teplých dňoch (teplota cca 15-19 ° C), čo umožňuje prípravku zostať na listoch dlhšie a zvyšuje jeho účinnosť.
- Na postrek je možné použiť iba hnojivo schválené výrobcom na aplikáciu na listy (napr. Florovit Uniwersalny alebo anti -chloróza, substrátové hnojivo pre hortenzie Magiczna Siła, Superplon K Target, organické hnojivo pre zeleninu Geolia, Ekolist Standard - Ekoplon). Močovinu je možné použiť aj na listové hnojenie ako zdroj dobre absorbovaného dusíka.
- Frekvencia ošetrenia a dávka prípravku musia byť tiež v súlade s odporúčaniami výrobcu (používa sa spravidla polovičná dávka hnojiva ako v prípade hnojenia pôdy), inak hrozí rastlinám napr. spálenie listu.