Voda je pre rastliny nevyhnutná, a preto je polievanie jednou zo základných ošetrovacích procedúr. Nároky jednotlivých druhov na vodu sú veľmi rôznorodé a vyplýva to z podmienok, v ktorých prirodzene rastú. V našich záhradách pestujeme rastliny z celého sveta.
Takže máme napríklad kalifornské maky, ktoré neznášajú polievanie a neboja sa ani sucha, ale aj hortenzie, ktorých botanický názov - hortenzia - znamená nádobu na vodu a ktorá nebude krásna suchá pôda na čokoľvek.Nájdu sa aj také, ktoré majú rady vlhko, no znášajú aj prechodné sucho, ako sú denivky či rudbekie.
Pri výsadbe rastlín vždy skontrolujte ich potrebu vody. Nesadme vedľa seba druhy, ktoré obľubujú suchú a vlhkú pôdu. Zvážme aj to, či budeme mať čas a chuť pravidelne polievať náročnejšie druhy. Výber tých, ktoré nevyžadujú polievanie je pomerne veľký.
Aké sú účinky sušenia rastlín
Okrem typických suchomilných rastlín väčšina druhov, či už okrasných alebo kultúrnych, ocení vlhký substrát. Ak majú príliš suchú pôdu, nemusia hneď zomrieť, ale určite sa budú menej vyvíjať. Slabší rast, nedostatok kvetov a plodov sú často dôsledkom príliš suchého substrátu.
Pri suchej pôde rastliny nielenže nedokážu absorbovať vodu, ktorú potrebujú, ale v takejto pôde sa produkuje menej živín a transport niektorých je narušený.Rastliny preto netrpia len smädom, ale aj hladom. Vyskytujú sa aj choroby ako múčnatka, ktorá často napáda zaschnuté astry a floxy, ale napríklad aj horkastá podkožná škvrnitosť jabloní. Nedostatočne hydratované uhorky a cukety zhorknú a koreňová a listová zelenina bude hromadiť príliš veľa dusičnanov (na to je náchylný šalát, kapusta, špenát, cvikla, mrkva, petržlen, reďkovky).
Ovocné stromy a kríky potrebujú počas vývinu ovocia tiež veľa vody.
Čo robiť, aby ste polievali menej často
Na druhej strane, len málo rastlín je prispôsobených neustále mokrej pôde. Ich korene tiež nemôžu v takýchto podmienkach správne fungovať, veľa rastlín zle zimuje a mnohé (hlavne cibuľové kvety) rýchlo hnijú.
Preto musíte rastlinám zabezpečiť správnu hydratáciu. Ale mali by ste začať s niekoľkými jednoduchými úpravami, vďaka ktorým si pôda optimálne zadrží vlhkosť, no nebude premočená.To vám umožní zalievať menej často bez poškodenia rastlín. Tu je to, čo robiť.
- Používajte organické hnojivá – ako kompost, hnoj, zelené hnojenie. Nielenže obohacujú pôdu o živiny, ale zlepšujú aj štruktúru pôdy. Kompost je obzvlášť užitočný, pretože obohacuje pôdu o humus. Štruktúru pôdy a jej nasiakavosť veľmi dobre zlepšuje aj listová zemina (tu sa dozviete, ako ju vyrobiť). Tam, kde je to možné, sa oplatí ponechať aj opadané lístie.
- Po daždi alebo zalievaní uvoľnite ornicu (toto je dôležité najmä na ťažších pôdach).
- Ak je pôda piesčitá a ľahká - vykopte ju hlinou a kompostom.
- Ak je pôda ťažká a ílovitá - vykopte ju pieskom a kompostom.
- Používajte podstielku – obmedzujú vyparovanie vody zo zeme. Môžu to byť napríklad:
• agrotextílie (tmavé sa výborne hodia na pestovanie teplomilnej zeleniny, ako sú uhorky, cukety a iné tekvice, paradajky, baklažány, papriky, pretože substrát navyše lepšie prehreje );
• dekoratívne mulče ako borovicová kôra a kamene.Upozornenie: treba si dať pozor na to, či mulč okyslí pôdu (kôra) alebo zmení jej pH na zásadité (vápnité kamene) a podľa toho voliť rastlinám. Kyslomilné rastliny (napr. hortenzie, rododendrony) nepotrebujú zásadité mulče a tie, ktoré majú rady zásaditú pôdu (napr. levanduľa) - kyslé mulče; • prírodné mulče - ako slama, pokosená tráva - dobre sa s nimi pracuje zeleninové záhrady a okolo ovocných stromov a kríkov. - Použite hydrogély a zeolity - hydrogély sú látky, zvyčajne vo forme granúl, ktoré po zmiešaní so substrátom absorbujú prebytočnú vodu a následne ju postupne uvoľňujú. Možno ich použiť aj pri pestovaní v nádobách. Niektoré minerály fungujú podobným spôsobom. zeolity (napr. klinoptilolit), najčastejšie sa pridávajú do hnojív, ale možno ich použiť aj samostatne.
Ako dobre zalievať rastliny
Dôležitá je aj „technika“ polievania rastlín.Môže sa to zdať ako triviálna úloha, no pri polievaní môžete urobiť veľa chýb, ktoré spôsobia, že aj napriek závlahe budú rastliny trpieť príliš suchou pôdou. Tu je to, čo treba hľadať pri zalievaní rastlín.
- Studničku vody. Voda by mala siahať do hĺbky cca 10-25 cm, v prípade stromov a kríkov - 25-30 cm. Predpokladá sa, že ak pôda dobre zásobuje vodou, malo by sa zabezpečiť 20-25 litrov na m², zálievka raz týždenne, zatiaľ čo na ľahších pôdach sa polieva 2-3 krát týždenne, čím sa zabezpečí 15 l na 1 m². Sú to orientačné veľkosti, veľa závisí od slnečného žiarenia, teploty a nárokov samotných rastlín.
Na polievanie rastlín je najvhodnejšia dažďová voda, ktorá je navyše zadarmo. Oplatí sa ho zbierať v ľahko inštalovateľných nadzemných nádržiach (aj v obyčajných sudoch) alebo o niečo náročnejších – podzemných nádržiach. K takejto nádrži sa dá pripojiť hadica (niekedy v kombinácii s čerpadlom) a pohodlne polievať.
Dažďová voda má nielen tie správne chemické vlastnosti, ale aj teplotu. Polievanie rastlín studenou alebo až ľadovou vodou je pre ne nepriaznivé (spôsobuje teplotný šok). Preto sa odporúča, aj keď polievame vodu z vodovodu, aby sme používali vodu usadenú (aspoň na deň), ktorá sa mimochodom mierne ohreje. V praxi sa však toto riešenie používa len zriedka.
Kvapkanie
Obzvlášť účinná je kvapková zálievka. Ide o automatický závlahový systém, nepoužívajú sa tu však napríklad postrekovače, ale tzv. odkvapkávacie linky alebo pásky s kvapkadlami. Tie sú umiestnené hneď vedľa rastlín na úrovni zeme. Kvapková zálievka účinne zavlažuje rastliny, nezmáča listy a straty vody sú asi o 60 % nižšie ako pri klasickej zálievke. Vyžaduje si to však montáž celého systému a automatizáciu. Tento systém môže a mal by byť použitý v relatívne obmedzenom priestore - na záhonoch a zeleninových záhradách alebo napríklad v záhrade.pozdĺž živých plotov.
Pozrite si: Ako zalievať balkónové kvety, keď ste preč