Listová a koreňová petržlenová vňať. Ako ju pestovať

Petržlen na listy a koreň

Petruszka je rastlina, ktorá je v popredí zeleniny pestovanej v našich záhradkách. Jeho hlavnou jedlou časťou je dužinatý, krémovobiely koreň sýpky, no veľký nutričný význam majú aj listy, ktoré sa používajú ako prísada do šalátov, polievok a omáčok.

Listy, nazývané petržlen, sa dajú ľahko získať z klasických odrôd koreňovej petržlenovej vňate, ale dajú sa zbierať aj z listovej petržlenovej vňate, ktorá sa pestuje výlučne pre listy, keďže netvorí zásobný koreň.

Požiadavky oboch druhov odrôd petržlenu sú podobné, s tým rozdielom, že listový petržlen možno pestovať aj na chudobnejších pôdach, kde si koreňové odrody nie vždy poradia.

Kedy a ako zasiať petržlen

Petržlen je dvojročná rastlina. V prvom roku pestovania vytvára zásobný koreň a ružicu zelených listov, v druhom vyvíja kvetný výhonok a vytvára semená. Zelenina sa pestuje z výsevu priamo do zeme, semená siajeme veľmi skoro na jar (február, marec – apríl). S takýmto skorým pestovaním sa dá začať bez obáv, pretože rastliny sú dosť odolné voči nízkym teplotám a klíčia už pri 2-3°C (semenáčiky a staršie rastliny znesú aj mrazy do -9°C).

Skoré odrody koreňového petržlenu, určené na letný a jesenný zber, a listového petržlenu (koniec marca - začiatok apríla) sa sejú najskôr, zatiaľ čo neskoré odrody koreňového petržlenu, určené na jesenný zber a skladovanie, sa sejú málo neskôr.

Ptržlenovú vňať je možné siať aj na prelome júla a augusta a v auguste a koreňovú v septembri, pretože dobre prezimujú v zemi a na jar prinášajú skoré úrody.

Pri výseve petržlenu sa však musíme obrniť trpezlivosťou, pretože jeho semienka potrebujú dlhý čas na klíčenie (aj mesiac). Vysievame ich do riadkov a po vyklíčení priesady polámeme, pričom medzi rastlinami dodržíme vzdialenosť asi 4-6 cm. Aby sme sa vyhli prestávke, môžeme sa rozhodnúť pre drahšie, ale pohodlnejšie riešenie a kúpiť si peletované semená, ktoré sú veľké a ľahšie sa vysievajú jednotlivo, alebo semená vo forme pásika.

Aké sú požiadavky na koreňovú a listovú petržlenovú vňať

Petržlen nemá vysoké nároky na pôdu, ale najlepšie rastie a najlepšie dáva úrodu na úrodných, humóznych, priepustných, kyprých a neustále mierne vlhkých pôdach. Kvôli bežným chorobám a škodcom sa nesmie pestovať v polohách po sebe alebo po inej zelenine z čeľade zelerovité (prestávka cca 3-4 roky).

Petržlen, najmä jeho koreňové odrody, je tiež veľmi citlivý na sucho, preto si v období bez dažďa vyžaduje dodatočné zavlažovanie.

Petržlenová vňať má o niečo väčšie nároky ako listová, pretože okrem listov musí vytvárať hustý, zásobný koreň. V nevhodných podmienkach (príliš veľa alebo málo vody, zhutnená, kamenistá alebo zasolená pôda, žiadne striedanie plodín) sa jej korene roztekajú, rozvetvujú alebo deformujú. Rastliny sa tiež môžu stať obeťou chorôb a škodcov.

Jednoduchší na pestovanie a tolerantnejší je petržlen listový, ktorý si lepšie poradí s chudobnejšími pôdami a možno ho pestovať v zemi aj v črepníkoch na okenných parapetoch, balkónoch či terasách.

V prípade kvetináčového pestovania však treba rastline zabezpečiť stálu vlhkosť pôdy a dostatok svetla (cca 12 hodín denne). Zatiaľ čo prvú podmienku nie je ťažké splniť, pokiaľ nezabúdame na systematické zalievanie rastlín, s druhou môžeme mať problémy. Ak sa rozhodneme pestovať petržlen v interiéri a rastlina pri relatívne vysokej teplote nedostáva dostatok svetla, zoslabne, natiahne sa, zbledne a zdeformuje sa.Z tohto dôvodu môže byť domáce pestovanie petržlenu v zime trochu náročné.