Väčšina rastlín pestovaných v záhradách preferuje mierne kyslé alebo neutrálne pH, ale sú aj také, ktoré potrebujú kyslú pôdu. S výnimkou lesných záhrad sa takáto pôda na parcelách vyskytuje len zriedka, preto ak chceme pestovať kyslomilné rastliny (napr. vresy, čučoriedky, hortenzie, rododendrony), musíme im sami pripraviť ten správny substrát. Samozrejme, môžeme ísť skratkou a použiť niektoré z hnojív, ktoré rýchlo a efektívne okyslí pôdu, no ako väčšina umelých hnojív má nielen výhody, ale aj nevýhody (napr.môže spáliť korene rastlín, poškodiť štruktúru pôdy), preto je lepšie používať prirodzenejšie spôsoby okysľovania pôdy.
Kyslý kompost
Najlepším, najefektívnejším a najprirodzenejším spôsobom zníženia pH pôdy je použitie kyslého kompostu, pripraveného z vetvičiek, výhonkov, šišiek, kôry, pilín, štiepok a ihličia ihličnatých rastlín (napr. borovica, smrek ).
Pri jeho vlastnej príprave však musíme pamätať na to, že má vo svojom zložení málo dusíka, potrebného na rozklad organickej hmoty, takže ho bude treba obohatiť o túto zlúčeninu. Hotový kompost sa získa asi po 2 rokoch a nikdy nie je úplne rozdrobený (kvôli prítomnosti vetvičiek, šišiek a pod.), ale takýto heterogénny, lesu pripomínajúci substrát je veľmi vhodný pre acidofilné rastliny. Kyslý kompost sa po zmiešaní so substrátom pomaly rozkladá a dlhodobo okysľuje.
Rašelina kyslá
Rýchly, ale krátkodobý efekt dosiahneme zmiešaním substrátu s kyslou rašelinou, ktorá síce okamžite zníži pH pôdy, no látky v nej obsiahnuté sa rýchlo zneutralizujú a preniknú do hlbších vrstiev pôdy. substrát, takže budú pôsobiť pomerne krátko.
Mulč, ktorý okysľuje zem
O niečo lepší efekt, ale hlavne pre udržanie už aj tak nízkeho pH pôdy, dosiahneme mulčovaním substrátu kompostovanou kôrou ihličnatých stromov (napr. borovice). Dôležité je nepoužívať na tento účel čerstvú kôru, ktorá obsahuje veľa trieslovín, živíc a iných účinných látok a môže byť aj kontaminovaná spórami chorôb či škodcov.
Biónové hnojivá pre kyslomilné rastliny
Na udržanie nízkeho pH substrátu poslúžia aj hotové bio hnojivá pre kyslomilné rastliny (napr. BiOgardena - ekologické hnojivo na čučoriedky a kyslomilné rastliny).
Domáce prostriedky na kyslú pôdu
Na okyslenie pôdy alebo udržanie jej nízkeho pH môžete použiť aj domáce prostriedky.Treba len pripomenúť, že tieto metódy väčšinou nie sú vedecky overené a testované, takže ich použitie v záhrade môže priniesť iný efekt, ako sa očakávalo. Z tohto dôvodu je dobré pred použitím domácich metód vykonať test na posúdenie, či je daná metóda skutočne účinná a či bude pre rastliny bezpečná.
Ocot na okyslenie zeme
Jedným z domácich spôsobov okysľovania pôdy je použitie octu zriedeného s vodou (odporúčaný pomer 1:8), ktorým pôdu zalejeme cca 3 týždne pred výsadbou, pričom predtým skontrolujeme reakciu substrátu. Rastliny, ktoré už rastú, nepolievajte octom, pretože sa môžu ľahko zničiť.
Navrhujeme: Ako a čo použiť ocot v záhrade
Kaviareň
Ďalším odporúčaným spôsobom okyslenia substrátu je aj kávová usadenina. A tu je prekvapenie. Káva je dosť kyslý nápoj, takže sa zdá, že kyslá bude aj výsledná kávová usadenina, no nie je to celkom tak.Kávová usadenina je mierne kyslá, ale nie dostatočne nízka na to, aby znížila pH substrátu (hoci ho pomôže udržať). S úspechom sa však dajú použiť ako hnojivo pre rôzne rastliny (aj acidofilné), pretože majú nielen pomerne univerzálnu, mierne kyslú reakciu, ale obsahujú aj množstvo minerálov, ktoré rastliny potrebujú pre správny vývoj (napr. dusík, fosfor, atď.). draslík). Zmiešané s pôdou tiež zlepšujú jej štruktúru a nasiakavosť.
Iné domáce prostriedky na kyslú pôdu
Na internete nájdete aj mnoho iných domácich spôsobov, ako okysliť pôdu, ako je nakladaná uhorka alebo kapustová šťava, kyselina citrónová, suchý chlieb (namočený vo vode a vykysnutý) alebo nesladený kompót či extrakt zo stonky rebarbory. Všetky tieto metódy je však možné použiť len na vlastné riziko, pretože nie sú vedecky dokázané a nemajú pevne stanovené dávky a koncentrácie, v ktorých by sa mali efektívne a bezpečne používať.