Cesty v záhrade by mali byť nielen funkčné, ale aj dekoratívne a vhodné pre povahu záhrady. Plánujte ich múdro, aby ste ich mohli pohodlne používať.
Rozloženie chodníkov má umožniť ľahký prístup do všetkých kútov záhrady. Cesty v záhrade môžu byť aj jej ozdobou. Nemali by bežať príliš blízko veľkých stromov, pretože korene časom spôsobia vydutie. Tiež sa neoplatí vedľa nich vysádzať rýchlo rastúce rastliny. Výnimkou je pôvodný nápad na zelenú cestu, opticky zmiešanú s pozadím záhrady - vysádzame ju rastlinami vhodnými na prešľapovanie. Cestička by mala mať aj primeranú šírku - cca 60 cm (zaručuje voľný pohyb pre jednu osobu).
Priebeh chodníkov a materiál na ich realizáciu je potrebné zvoliť podľa charakteru záhrady. Rovné cesty najlepšie vyzerajú v usporiadaných implementáciách s geometrickým usporiadaním prvkov. V prírodných záhradách stojí za to použiť mäkké oblúky rôznych šírok. Pri plánovaní ciest pamätajte na to, že prašné cesty a cesty z drveného kameňa a štrku sú ľahko zarastené burinou, preto vyžadujú pravidelnú údržbu a čistenie.
Cestu najľahšie vyrobíte položením bežných dlažobných dosiek, pieskovcových dlaždíc alebo hrubých úlomkov kmeňa stromu - v intervaloch prispôsobených dĺžke schodu, t.j. cca 60 cm. Ak cestu po stranách obmedzíme špeciálnou plastovou páskou, a priestor medzi dlaždicami zasypeme pieskom, hrubým štrkom alebo drobnými kamienkami, dosiahneme zaujímavý efekt. Pred položením dosiek z akéhokoľvek materiálu nakrájajte na trávnik kúsky trávnika zodpovedajúce tvarom a veľkosťou prvkov. To zaisťuje, aby bola cesta v jednej rovine s povrchom trávy, čo vám umožní kosiť voľne.
Čo je na ceste?
Výber materiálov pre záhradné chodníky je veľký. Mali by ste sa riadiť predovšetkým štýlom záhrady. Nielen farba jednotlivých surovín, ale aj ich textúra. Optimálna voľba je tehla a drevo. Drevené, kamenné alebo betónové doskové cesty najlepšie fungujú s dreveným záhradným altánkom. Drevo vyzerá prirodzene v každej záhrade. Pri správnej údržbe môže slúžiť niekoľko rokov. Je však potrebné zabezpečiť, aby bol starostlivo vysušený a impregnovaný. Drevo je problematické iba na zatienených miestach, pretože v tieni ľahko zarastie machom a potom môže byť po daždi klzké. Rovnaký problém platí pre všetky kamenné cesty, či už používame žulu, čadič, kremenec alebo pieskovec. Pri plánovaní kamenných chodníkov stojí za výber dlaždíc so špeciálne matným, protišmykovým povrchom. Slinok je tiež dekoratívny, odolný a lacný materiál na stavbu záhradných chodníkov. Oplatí sa však impregnovať prípravkom, ktorý bráni absorpcii vody.
Na substráte záležíBez ohľadu na typ materiálu zvoleného pre záhradné chodníky musíte zabezpečiť, aby bol povrch správne pripravený na ich položenie. Nedajú sa postaviť priamo na zem. Substrát treba najskôr poriadne stvrdnúť a zabezpečiť jeho priepustnosť, aby z cestičiek po daždi nevznikli kaluže. Záhradné chodníky by preto mali byť položené na päťcentimetrovej vrstve rovnomerne zrnitého piesku a v prípade nepriepustnej zeminy (napr. Kompaktnej hliny) na desať- alebo dvadsaťcentimetrovú vrstvu štrku alebo kamennej drviny. Povrch cesty je možné položiť až po starostlivom vyrovnaní a zhutnení podkladu. Tiež stojí za to dbať na to, aby cesty neboli úplne vodorovné. Mierny sklon asi 3% na jednu stranu umožní odvedenie dažďovej vody.